Drahoslav Mika

(7)
Átreus, vládca ovdovelý,
Obzerá už sa po žene.
Samému smutno na posteli,
S tou prvou mal len súženie…

V Sykione je žieňa mladé…
Dušu má zrazu naruby.
Šteklí ho Erós nenápadne,
Do dievčiny sa zaľúbi.

Netuší, že je neter jeho.
Po dlhej dobe bez ženy
Zahorí láskou. Ona nehou
Manželovi sa odmení.

Dieťa kráľ u pastierov zazrie,
Maličký sa mu zahvára.
Pelopeia mu nemá za zlé,
O chlapca keď sa postará.

Ľúbi ho ako svojho syna,
Dostáva sa mu výchovy.
Doba sa vlečie, čas sa míňa…
Aigisthos chlap je hotový…
………………………………………….

Doba sa vlečie, čas sa míňa,
V Mykénach stále smrť a hlad.
Átreus starším pripomína:
-Thyesta choďte vyhľadať!

Agamemnón aj s Meneláom
Nakoniec strýka vysnoria.
V Mykénach pridelia mu „nájom“ –
Do temnice ho zatvoria.

Kráľ do rúk podá Aigisthovi
Z Pelopeinho „vena“ meč:
-Pribudol mestu väzeň nový,
nech zo sveta je čím skôr preč!

Ujíma Aigisthos sa zbrane,
Dolieha naňho únava…
Poslúcha kráľa odovzdane…
Vtom väzeň meč svoj – spoznáva!

Aigisthos do kobky keď vkročí,
Pochopí, že je jeho syn.
Oľutuje hneď otec zločin.
Syn otca zatiaľ iba skryl…

Začuje hovor Pelopeia,
Idúcky tadiaľ náhodne…
Otec… bol teda… oné zviera…
Sama na meč sa nabodne…

Pelopeia Aigisthos Thyestés zdroj

(8)
Kráľovi syn dá na vedomie,
Príkaz že už je splnený.
Átreus rád je nevýslovne,
Chlapcovu vernosť ocení.

Olympanom vzdať vďaku treba,
Obetu priniesť v zmierenie,
Mykény budú zas mať chleba,
A vietor nový zaveje…

Odídu spolu na breh mora –
Búri sa more slobodné –
K nebu kráľ ruky… Aigisth zhora
Do chrbta meč mu zabodne.

Thyestés už je na slobode,
Kráľovlády sa ujíma,
A ak to takto ďalej pôjde,
Prejde moc z otca na syna…

Agamemnón aj s Meneláom
K Tyndareovi berú smer.
Nemusia v Sparte platiť nájom,
Bijú – utekaj, dajú – ber!

Thyestés rukou tvrdou vládne,
Zdiera ľud, ako sa len dá.
Nejeden je už celkom na dne,.
Ustúpiť kráľ však nehodlá.

Mykénam mstí sa ako môže –
Za Átreove príkoria,
Za kuchárove ostré nože,
Staré sa rany nehoja…

(9)
Zas prešla doba… Agamemnón
Odetý v peplos pútnika
Prechodiaceho touto zemou
Do Mykén hladko preniká.

Preniká až do trónnej sály.
Pútnika Thyest prijíma.
Odrazu svet je celkom malý –
Posledná udrie hodina –

Posledná bije pre Thiesta,
Posledná bije pre kráľa,
Ktorý sa ani nehne z miesta,
Synovca keď si spoznáva.

Synovec dýku skrytú tasí –
Po prvej rane – kráľa niet!
Zablýska Zeus… Na čie časy..?
Koľkí tu budú ešte mrieť..?

Chopí sa Agamemnón vlády,
Otcovský právom dedí trón.
S Aigisthom raz-dva dá si rady –
Vyháňa brata (!) z Mykén von.

Meneláos sa v Sparte žení,
Berie si krásnu Helenu.
Až Tyndareus svety zmení,
Korunu získa ku venu…

(Tyndareus – spartský kráľ, manžel Lédy,
otec Dioskúrov, Heleny, Klytaimnéstry,
Helena – krásna, Trójska či Spartská Helena,
kvôli ktorej sa viedla Trójska vojna,
Olympania – olympskí bohovia)

D r a g o 20/26052012
grafická úprava V. Kusi

staroveké Mykény dnes