Drahoslav Mika

(1)
Myrtilov tieň už dlho máta,
Plní sa kliatba ostošesť,
Vraždia sa deti, vraždia bratia,
Vraždili včera, vraždia dnes.

Ovládla Pelopov rod Áté,
Semeno seje Erida.
Pamätá Hermés na prekliatie,
Veštiareň iba predvída,

Čo stať sa môže, čo sa musí,
Kto koho kedy ozbíja,
Kto koho kedy zahrdúsi,
Potečie krv či nevinná…

Opustiť musí Agamemnón
A spolu s ním aj mladší brat
(Thyestés vládne rukou pevnou)
Mykénsky palác – otčí hrad.

V Lakodaimóne, Sparte starej,
Tyndareus ich prijíma,
Spomenúc, sám jak strácal nádej
A našiel ju u Thestia.

(Tyndarea bol vyhnal z domu
kráľovský jeho starší brat.
Thestiás dal mu dcéru svoju –
s Lédou sa mohol poláskať…)

Agamemnón i s Meneláom
Získajú domov teraz tu.
Uskromniť dokážu sa s málom,
Každý však získa nevestu –

Dcéry sú kráľa Tyndarea
Klytaimnéstra a Helena.
Na vydaj prvá je už zrelá,
Druhá sa ešte červená…

S Klýtaimnéstrou sa Agamemnón
Zabáva a chce si ju vziať.
Do vena celý Lakedaimon
S Helenou získa jeho brat.

(Ale až neskôr, až keď kráľa
odíde duša k Hádovi)
Mladí sú, nuž ich láska spája,
Svieti im mesiac ružový…

Helena – z vajca vyliahnutá,
Najkrajšia dcéra Hellady,
Pohľady mužov všetkých púta,
Na krásu všetkých navnadí…

Nedávno len si svoje „Áno!“
Vyriekli na znak sobáša…
Trójsky princ Paris v jedno ráno
Helenu s sebou unáša.

Zovrie krv v každom Achájcovi –
Hellada siaha po meči!
Trójou bronz rokov desať zvoní,
Vraždia sa muži najlepší…

zrodenie Heleny – Spartskej, dcéry Lédy
(jej skutočným otcom bol Zeus v podobe
labute) zdroj

(2)
Chlapi kým krížia svoje zbrane,
Na Klytaimnéstru prejde trón.
Rok – dva sa minú nebadane,
Uplynie tretí napokon…

Aigisthos v Mykénach sa zjaví,
Jeho sa vojna netýka.
Užíva mieru v dobrom zdraví…
Tu vychoval sa – u strýka.

Átreus mal ho ako syna
A Agamemnón bol mu brat.
Kameň to každý pripomína…
Aj trón by mohol ovládať…

Vtiera sa teda Klytaimnéstre,
Kráľovej žene, do priazne.
Začína byť to zase pestré,
Rybička v sieti uviazne…

Srdce ženy sa dobou mení,
Cudzí v ňom miesto prenájme.
Nesedí žaba na prameni,
Potajme chodia do spálne…

Lozieval ta aj otec jeho
(a aký otec, taký syn),
Prelieva sa im mlieko z brehov,
Poháňa vietor ten ich mlyn.

Dni plynú… Vojna nesie vinu,
Mesiace že im uletia.
Aigisthov ´by rod nevyhynul,
Požehnal Boh im Aléta.

Tí dvaja teraz spolu vládnu,
Mykénsky ľud je zhnusený –
Agamemnón má ženu zradnú,
Frajera vôbec netieni…
…………………………………………..
Moce sa chlapča Mykénami –
Orestés, Agamemna syn.
Mal by sa sukne držať mamy.
Pýta sa Aigisth: -Kamže s ním..?

Keby tak Agamemnón padol
(prebodol by ho trójsky meč),
Oresta by sa ľahko… s chladom…
Ubrali by ho z cesty preč…

A trón by zostal Alétovi…
Zbaviť sa treba Oresta!
Nahlas to ale nevysloví –
Za myslenie sa netrestá…

Chápe to ale staršia dcéra –
S pestúnkou chlapca unáša
Élektra. Badá, čo za zviera
vykľuť sa môže z pristáša.

Utekajú s ním do Fókie,
Strofios je tam teraz kráľ.
S Agamemnovou sestrou žije,
Anaxibiu bol si vzal.

Oresta sa im uľútostí…
Takéto dieťa… Čože už..?
Veria, že Aigisthovi k zlosti
Vyrastie z neho správny muž.

Pylada kráľ má, svojho syna
Vo veku jednom s Orestom.
Mykény chlapec nespomína…
Stojí to za to, niet však slov…
………………………………………….

František Kupka: Errinye – Klytaimnéstra (akvarel) zdroj

(Orestés je priamym pokračovaním
a vyvrcholením „mykénskeho cyklu“,
Pelops – Chrýsippos – Átreus a Thyestés -,
kde začína identifikácia niektorých postáv…
Myrtilos – viď časť Pelops,
Áté – bohyňa šiaľby a zaslepenosti,
Eris / Erida – bohyňa sváru,
Hermés – polyfunkčný boh – boh pocestných,
obchodníkov, zlodejov, podvodníkov…
Agamemnón a Meneláos – synovia mykénskeho kráľa Átrea,
Pelopovho syna, Tyndareus – spartský kráľ, otec Klytaimnéstry
a Heleny – aj keď Helenu stvoril Zeus,
Thestios – Tyndareov svokor, otec Lédy – viď Dioskúrovia,
Hádes – boh Zasvetia i Zasvetie samo,
Trója / Ílion – mesto pri pobreží Malej Ázie povestné
Trójskou vojnou a Trójskym koňom,
Achájci – Gréci, Hellada – Grécko,
Aigisthos – syn Thyesta a jeho dcéry Pelopeie,
Élektra – staršia z dcér Agamemnóna a Klytaimnéstry,
Orestova sestra, Mykény – jedno z najstarších miest
na Peloponéze, Fokia / Fokida – oblasť v južnej časti
pevninského Grécka, na jej území sa o.i. nachádzajú
Delfy s Apollónovou veštiarňou)

D r a g o 2605/01062012