Drahoslav Mika

(5)
Odrazu nezná odpočinku,
Zatvorí oči… Otvorí…
Nemôže zdriemnuť ani chvíľku,
Nasledujú ho potvory –

Ohýdzne mrzké baby staré –
Čierny šat a pás červený,
Krvavé oči… Neustále
Príšerami je gniavený.

Sedí, či leží, a či beží,
Driapu mu dušu pazúrmi.
Na súši či, či na pobreží,
Darmo aj Zeus zahrmí…

Bohyne pomsty, šiale, kliatby
Prichodia z Hádu v hustej hmle.
Oresta vinia z matkovraždy,
Drásajú jeho svedomie.

Erínye. Tiež z krvi vstali
Vykliešteného Urána.
Zločin či veľký, a či malý –
Krv ľudská kde sa preliala,

Vinníka samé vysnoria si
A duši jeho spásy niet –
Zrie obeť svoju, čuje hlasy,
Nemôže na ňu nemyslieť.

Deviati starci v Troizene
Konajú darmo očistu.
Nič Erínye neodženie,
Na neho vždy sa pritisnú.

Spomenie Orest Apollóna.
Do Delf sa opäť vychystá.
Veď on chcel, aby takto konal –
Zavraždil matku, Aigistha…

Nuž nech ho zbaví Erínyí,
Už je z nich pološialený.
Očistí nech ho, ak je vinný,
Duša nech sa mu zacelí.

V Delfách boh drží jemu stranu,
Sám na ňom vinu nevidí.
Erínye ak neustanú,
Púť držať má do Tauridy.

Z Tauridy doniesť Artemidy –
Bohyne – idol drevený.
Zbavuje idol každej krivdy ,
Nevinní ním sú chránení.

Čo už tu teraz? Po idole
Tauridskom Orest siahnuť chce.
Vlní sa Pontos, vlní more,
Obstál len aby pri skúške…

Orestés prenasledovaný Erínyami (Fúriami)
ilustrácia: W-A. Bouguereau zdroj

(6)
Pyladés na krok neopúšťa,
Nenechá v biede priateľa.
Soli už majú plné ústa,
Néreus čln vpred posiela.

To sa to povie Apollovi:
-Ukradni idol! … Dones ho..!
Cudzinec v Taure nezaloví,
Nečaká nič ho dobrého.

V krajine Taurov Artemide
Prinosia ľudské obete.
Cudzí nik zľahka neobíde,
Nech sa tu teda nepletie.

Thoanta – kráľa národ slúži
Poľovnolunnej bohyni.
Krv kropí oltár… Cudzí muži
S vinou nech a či bez viny

Tauridu nikdy neopustia –
Vedú ich kňažky k oltáru,
Kde podľa tamojšieho gusta
Prichodia svoju o hlavu.

Doplávu naši dvaja milí,
Za tmy sa na breh dostanú.
Oddýchnuť chcú a nabrať sily…
Taurom to ide do plánu…

Bohyni slúžia Luny, lovu,
Za Luny ich aj ulovia
Veľkú na radosť Thoantovu.
Zvedaví nie sú Taurovia,

Ktože sú, odkiaľ prišli, načo
Na oltár súce obety?
Odvádzajú ich cestou kratšou,
Kňažka si na nich posvieti.
………………………………………….
Ífigeniou kňažku zovú,
Osemnásť tu už slúži liet.
A na tú radosť Thoantovu
Cudzinci padnú za obeť..

V tíšine chlapci medzi sebou
Spomenú mesto Mykény.
Spozornie kňažka s tvárou bledou,
Pohľadom sa im odmení…

A ešte slovko… druhé… tretie…
Opýta sa ich, čo sú zač?
Mrak z tváre úsmev zrazu zmetie,
Utají v srdci panna plač…

(Erínye – bohyne pomsty a kliatby, služobníčky
Zasvetia, v Ríme Fúrie.
Urános – nebo, boh prvej generácie,
Troizen – mesto na severe Peloponézu,

Tauris / Taurida – Krym zdroj
Pontos – Čierne more,
Néreus – morský boh, Thoás – kráľ v Tauride,
Ífigenia – mladšia dcéra Agamemnóna a Klytaimnéstry,
Orestova a Élektrina sestra)

D r a g o 2605/01062012