Drahoslav Mika

(1)
Krajšia je jedna ako druhá,
Druhá zas ako deviata…
Koľkokrát bola samodruhá
Metopa, kto by porátal..?

Všetky tie nymfy, synov k tomu…
Nestačia prsty božích rúk….
Metopu vydal Ladon z domu,
Na svet nech príde vodný vnuk.

Ásópos nymfe stal sa mužom,
Pre Ladona je teraz zať.
V koryte nechce plávať cudzom,
To svoje nedá si zas vziať.

A že sú dcéry ozaj krásne,
Večer, keď slnko zapadá,
Nejeden boh nad nimi žasne,
Návnadou mu je najáda.

Prichodí Zeus, polaškuje,
Patrili mu už nymfy tri,
Poseidón tiež, čo bratom mu je,
Do smetí ešte nepatrí.

Apollón s Hermom – po otcovi –
Oliva veď od jablone…
Ásópa jeden zahovorí,
Užíva druhý do vôle…

Ásópos tuší, ale čuší –
Mladé sú, nech si užijú…
Najvyšší siahnuť práve musí
Na najmladšiu – na Aiginu.

Na dieťa jeho premilené,
Ľúbiace ho jak morskú soľ…
Vo vode keby… On však berie
Devu do orlích pazúrov…

Výzor svoj mení Zeus – šibal –
Hére prejsť musí cez hlavu –
Orla kto by si v rieke všímal?
Možno tu hľadá úľavu…

Unáša nymfu, het s ňou letí,
Na chrbát si ju vysadí.
Bociany iba nosia deti –
Aigine orol nevadí.

Pod nimi more, hory, skaly,
míňajú mestá, stáda kôz.
Z Korinthu Sisyf zazrie v diali
Prelietajúci orlovoz.

Metopé posteľ vodnú chystá,
Dcéram je starostlivá mať.
Ásópos tuší dozaista…
Dcéry si ide prerátať…

Ráta ich sprava, potom zľava…
Jedna mu dcéra nesedí!
Aiginka sa mu zatúlala,
Miláčik otcov nezbedný.

Spomenie orla, čo tu snoril.
Konečne mu to napadlo!
Zahatá rieku na podhorí,
Predvedie vodné divadlo –

Leje sa voda od koryta,
Boiótske pláne zaplaví…
Na Aiginu sa všade pýta,
Aj na voz orlolietavý.

Polapí žezlo vodných kráľov,
Trojzubec v ruke poťažká,
Žezla keby snáď bolo málo…
(Až neskôr vznikla valaška…)

zdroj

Nečaká. Ihneď vydáva sa
Neznámu jemu na cestu.
Aiginu stratiť… Kieho frasa!
Urobiť z panny nevestu…

Zúri boh rozvodnenej rieky –
Zúfalstvo, zlosť ho ženú vpred.
Boh bohu nemá robiť prieky,
Mohlo by ho to neskôr škrieť.

Ásópos blúdi… Nevie, kade…
Korintu kráľ mu poradí.
Bude mať Zeus po nálade
(Sisyfos mu to osladil…)

Zazrel ich letieť na Oinoné,
Na ostrov vína, sladkých fíg.
Dlho si Zeus nepohovie,
Pretože Ásop spustí krik.

Bez blesku Zeus bezbranný je.
Ásopos keď ho pochytí…
Pritiahnúc uzdu fantázie
Spočinie v kroví ukrytý –

Prevtelí tam sa do kameňa,
Vyčkáva, čo sa bude diať.
Od otca zlízne nežné žieňa
(Čoskoro stane sa z nej mať.)

Až keď sa všetko naokolo,
Až keď sa ozaj utíši,
Opäť sa kameň stáva bohom
A na Olympe Najvyšším.

Odtiaľto si už blýska, hrmí,
Na Ásóp vrhne bleskov pár.
Vidí nech svokor, kto je prvý,
Za dcérou kto mu zaberal…

Aigina na ostrove vína
Zvie, že nie iba bociany…
Noc v ohni s bohom pripomína
Sladkými medzi figami…

Zrejú keď figy, zreje všetko,
V Aigine dozrel Diov plod.
Aiakom nazvú jeho dietko
A vnuka boha riečnych vôd.

(2)
Vyrastá chlapec na Oinoné
Na radosť matky, ostrova.
Prírody – panny žije v lone,
S každým sa slušne pokoná.

Za toto ľudia vážia si ho –
Podedil Múdrosť od Dia.
Zmužnieva každým okamihom.
Ľúbi si matku… Povila

Aigina veď ho osamote,
S láskou sa oňho starala.
Nezostal aby kolom v plote,
Vybral si ho ľud za kráľa.

Oinoné meno nové dáva –
Matkine meno bude niesť.
Aigine vládne podľa práva,
Zachováva si svoju česť.

Rozsúdi spravodlivo ľudí,
Vinovných nikdy nekorí.
Aj na Olympe obdiv budí,
Aj bohovia ho daktorí

Zvú riešiť svoje božie spory.
A je ich veru nemálo.
Súdieva súdnej bez komory,
Pôct božských sa mu dostalo.

Do Tróje ide s Poseidónom
Aj Apollónom na skúsy.
Stavať im hradby vypomohol,
Hanbiť sa za ne nemusí.

Bohyni jednej leží iba,
ako tá skala, v žalúdku.
Pri tvorení im ušla ryba –
Zvedela Héra naskutku,

Zeus že s nymfou krásnou zase
Postarali sa o syna…
Keby tak ešte na Parnase…
Aiginu Héra omíňa…

Aiakos ženbu nevymyslel,
Rozumu veď má viac než dosť.
Tiahne ho to však k Endeise,
Bývava u nej častý hosť.

Otcovi tiež sa ženích páči.
Namudrujú sa dosýta –
Kentauros Cheirón je ten báči,
Aj ruky má, aj kopytá…

Jediný múdry v svojom rode,
Manželkou mu je Charikla.
Púšťajú dcéru… Nie však k vode –
Na muža nech si privyká.

Úrodná zem je na Aigine,
Zasejú čo, to vyklíči.
Aiaka kol´ sa Endeis vinie,
Telamón prvý zakričí,

Péleus druhý u Aiakov –
Po staršom vždy sa do mlyna…
Hrajú sa spolu na vojakov,
Netají radosť Aigina.

Kráľ chlap byť musí, jak sa sluší –
Psamathi – dcéra Nérea
do Aiaka sa až po uši… ,
Brehu keď sa po – nevieral.

Snáď preto, krv že nie je voda
A voda nie je žiadna krv,
Volanie predkov túžbu dodá,
Dedo aj mať ju mali prv…

Pamiatku dá mu za noc lásky.
Fókos je jeho najmladší.
Endeis má na čele vrásky,
Stará mať sa však poteší.

(Metopa – dcéra boha Ladona, Ladon – boh rovnomennej rieky,
Ásópos – boh rovnomennej rieky, Najády – vodné nymfy,

Poseidón – morský boh zdroj
Hermés – Diov syn, boh pocestných, podvodníkov, zlodejov,…
Apollón, Diov syn – slnečný boh, liečiteľ,
Héra – najvyššia bohyňa, Diova sestra a manželka,
Nymfy -. obdoba slovanských víl,
Korint(hos) – mesto blízko rozhrania pevninského Grécka
a Peloponézu, Sisyfos – prvý kráľ Korintu,
Boiótia – oblasť v juhovýchodnej časti pevninského Grécka,

Oinoné, dnes Aigina, Aegina, Egina, Ejina – ostrov neďaleko Athén zdroj
Trója – mesto pri pobreží v Malej Ázii,
Kentauros – poločlovek – polokôň – hlava a trup ľudský, telo konské,
Kráľ ostrova Salamína, Péleus – kráľ vo Fthii, otec Achillea,
najväčšieho hrdinu trójskej vojny,

Néreus – morský boh zdroj
Fókos – mýtický zakladateľ kmeňa Fókov)

D r a g o 03/08062012