Drahoslav Mika

(6)
Usmeje sa len Harmónia,
Bocian keď klope na dvere.
Autonoé sa narodila,
Uzrela svet aj Semelé.

Ínó si cestu taktiež našla,
Agaué ku nim do štvorky.
Od druhej jedna deva krajšia,
Ustráži kto ich komôrky..?

Polydorós je obdarený
Všetkým, čo riadny chlap má mať.
Kadmos čo mieni, Arés mení –
V mukách mu rod má vymierať…

Len tak si vyjde ku jaskyni,
Spomína, číhal jak tu had.
Nezbavil boh ho onej viny,
Nemohol však sa s drakom hrať…

Sedela žaba na prameni –
Bez vody mesto mrelo by.
Dnes to už nikto neocení,
nekoná kto, ten neschybí…

Dnuka ho ťahá tajna kási.
Vstúpi… Tu nymfa prameňa
(Athéna výzor zmenila si.)
Sťa z vody čírej zrodená.

Náhrdelník na zemi zlatý
Váľa sa v prachu iba tak.
Zdobiť by mohol Harme šaty…
Zanechal ho tu hadodrak…

Pomaly Kadmos Zlato zdvihne…
Nymfa ho razom varuje:
-Neber, čo cudzie leží pri mne,
jed draka v zlate panuje..!

Nedáva kráľ na varovanie…
(Hm…) Ozdoba zlatá na plechu…
Boli v nej žeby čary tajné..?
Žene ho dá pre potechu…

Ozdôbke Harma poteší sa,
Po rokoch dá ho Semelé…
Nevyspytaná zlatá krása
Nešťastia rodu namelie…

(7)
Semelé Diu dodá boha,
Sama však ohňom zahynie.
Agaué syna svojho zdolá
A zabije ho pri víne.

Artemida zas Aktaióna
O život mladý oberá
(Jemu je matkou Autonoa),
Premení keď ho na zviera.

Macochou zlou raz Ínó bude,
Áté jej hlavu pomotá…
Záleží už len na Osude,
Vypláva kto, kto stroskotá…

Vnuk Polydora je náš Láios
(Spomeňme si na Chrýsippa) –
Pelopa kliatba sčiní zadosť,
Do krvi rodu preniká…
…………………………………………..

Kadmos to ďalej nevydrží…
Trpí rod, on sa prizerá.
Harmónia mu roní slzy –
Raz, egejského večera

Akýchkoľvek bez dlhých rečí
(Smokliť sa kráľu nesvedčí)
Zve Polydora… On po meči…
Jediný syn sa neprieči –

Korunu prijme z ruky otca,
Thébske žezlo aj thébsky trón.
Sám s Harmóniou vydáva sa
Na dlhú cestu k Ilýrom…

S cudzími žijú… Sem k nim chýry,
Nedobré zvesti prichodia…
Vykríkne Kadmos v slabej chvíli,
Počujú nech ho bohovia:

-Za čo to všetko?!!… Len pre hada?!!
Nech som tým hadom radšej sám!!!
Harmónia ho stále rada…
Pritisne ústa ku perám,

Ruky mu svoje ženskonežné
Okolo šije ovije:
-Spoločný nech nás Osud vezme!
Krv ľudskú nech z nás vypije!

Vtom Boh ich mení na dva hady.
Dožijú plazmo život svoj…
Po smrti rajskej do záhrady
Pošlú ich večný na pokoj…
.

z

.
(Polydoros – doslova: Veľmi obdarený,
Aktaión – pozri samostatný rovnomenný mýtus,
Láios, Chrýsippos, Pelops – pozri samostatný mýtus s názvom Chrýsippos. Láios ako samostatná časť sa pripravuje, podľa možnosti so zachovaním chronológie. Pripravujú sa tiež osudy Semelé, Agaué, Ínó.
Ilýria, Ilýrovia – obývali približne dnešnú Dalmáciu – západnú časť Chorvátska, ich potomkami sú pravdepodobne Albánci,
Existujú aj iné varianty odchodu protagonistov zo života)

D r a g o 13/19062012
…

Théby (Θήβα) dnes, zdroj 1 2 3 4 .