Drahoslav Mika

Najmladšia dcéra Harmónie,
Kadmovi milá Semela,
S náhrdelníkom kolo šije
V paláci býva veselá –

Pobaví ľudí vôkol seba –
Sestrenky, brata, rodičov…
Krása jej sťaby padla z neba,
Opísať ju je málo slov.

Ďaleko má už od kolísky,
Naháňa pestré motýle,
Raj kvetov lúčnych je jej blízky,
V devu sa dieťa vyvinie.

Iného koho ako Dia
Semelé krásou upúta?
Dodá mu silu ambrózia,
Poslal by Héru do kúta…

Semelé a Zeus (Dia)
ilustrácia: Sebastiano Ricci zdroj

Návštevy začnú u Semely,
Prekĺza do jej palaty.
Vo svojej božskej kráse celý
Nielen slovko – dve utratí…

Vytuší jeho žena Héra,
Žiarlivosť hlodá vodvoje.
Krotí sa iba do večera.
Podobu prijme Veroie –

Pestúnky – Semelinej dojky,
Pri posteli jej „poradí“: –
Príde až Zeus do komôrky,
Hodí nech sa do parády –

Ukáže nech, jak chodí k žene,
Či je tým bohom naozaj..?
Semelé do záhuby ženie,
Na jazyku má pritom raj… –

Začula Dia božské sľuby: –
Čo si jej srdce zamanie…,
Pretože ju tak veľmi ľúbi,
Každé jej splní želanie.

Prisahal Stygy vodám svätým,
Nedá sa slovo zobrať späť.
Na Olymp od Semelé letí,
Všetci jej budú závidieť.

Oblečie svoje božské šmatky,
Do voza kone zapriaha,
Bleskov pár dlhých, zopár krátkych,
krajinou hrom sa rozmáha…

…Bleskuje v plnej božskej kráse –
Čo blesk, to zem je v plameni.
Badajú to až na Parnase.
Kadmov palác sa premení

Na peklo, aké ani v Háde
Neznajú tiene v Zasvetí.
Skoro je v Thébach po paráde –
Semelé svieca dosvieti…

Vtrhne k nej Zeus do palaty –
Dievčina zhára v plameni,
Na zemi náhrdelník zlatý…
Krutá je pomsta od Héry…

Death of Semele
ilustrácia: P. P. Rubens 1640 zdroj

Pod srdcom mladej devy dieťa
K životu sa už prebúdza.
Matky ho oči neosvietia,
Hlási sa Zeus za muža…

Donosí plod vo svojom bedre,
Zohrieva tri ho mesiace.
Nastáva čas, keď chlapca vezme,
Na dievča mysliac trpiace –

Porodil Zeus Dionýsa.
Na Olympe žil vprostred skál.
Po kvapkách sprvu nektár lízal,
Bohom sa vína neskôr stál…
……………………………………………

Na matku mnohých spytuje sa –
Kto bola? Kde je? Prečo tak? …
Nájde sa akás´ dobrá duša –
Zvie Dionýs, kto ťahal slák.

Zoberie vína žochov zopár.
Strýka vraj uctiť by si rád.
Na bránu Hádu nezaklopal,
Hádes je predsa otcov brat.

Služobným vchodom Persefóna
Prikáže vpustiť pútnika.
Zasvetný boh mu ruku podá.
Víno im do žíl preniká…

Nadíde keď tá pravá chvíľa,
Synovec prosbu premelie.
Odtieni matku jeho stryná –
Vypustia z Hádu Semelé.

Odvádza syn ju medzi bohov.
Nejedna duša zastonie.
Tu, na Olympe, pod oblohou
Prijala meno Thyóne.

Dionýs (Dionýzos, Bakchus), zdroj 1 2

(Semelé nadväzuje na príbeh Kadmos. Narodenie Dionýsa má veľa variantov, rovnako ako jeho zánik a znovuzrodenie. Je božstvom prevzatým z Východu, asi z Trákie.
Náhrdelník – ide o tzv. náhrdelník Harmónie, prinášajúci nešťastie,
Ambrózia – pokrm bohov, Nektár – nápoj bohov,
Styx / Styga – rieka na rozhraní nášho sveta a Zasvetia, prisahali pri nej bohovia,
Parnas – pohorie na juhu pevninského Grécka, jedno zo sídel Múz a Apollóna,
Hádes – boh Zasvetia i Zasvetie samo,
Persefóna – zasvetná bohyňa, manželka Hádova
Odtieni matku… ľudské duša sa v Zasvetí menia na tiene. Semelé tam teda na prosbu Dionýsa vrátili „do pôvodného stavu“.
ako Thyóne sa stala Mainadou – Bakchantkou, teda súputníčkou svojho syna pri orgiastických slávnostiach)

D r a g o 20062012