Drahoslav Mika

(8)
Tešia sa všetci, nie však dlho.
Héra veď nikdy neveru
Neniesla božskožensky hrdo.
Aj teraz šije na mieru

Pomstu pre nich, čo sladkou býva.
V bohyni vzkypí horká žlč!
Obete trpia odjakživa,
Ak nechceš schytať, radšej mlč!

Ako len mohol Orchomenec,
Ako len mohla Ínóna..?
Semelin hriešnej lásky veniec
Zvädol a padol do lona… –

Dionýsos je plodom hriechu,
A oni sa ho ujali..!
Nebude dlho pre potechu –
Trest na nich Héra uvalí –

Šialenstvo zošle na Atháma,
Zaslepenosť ho zaleje.
Nebude šťastnou Ínó – mama,
Darmo si robia nádeje…

Odovzdá ho do moci Áté,
Nechápe nik, čo deje sa.
Oči má krvou podoliate,
Besnie a hrozí nebesám…

Pod rukou má čo, všetko láme,
Rozbíja, trieska, rozmláti,
Nepozná, čo mu bolo známe,
Nekončia šaľby záchvaty…

Learcha – dieťa svoje zdrapí,
Otrieska hlavou o stenu.
Pribehnú k nemu traja chlapi,
Nakope ich za odmenu.

ilustrácia: Arcangelo Migliarini zdroj

Mŕtvolka synka leží v prachu.
Melikertés je na rade.
Zhrozená Ínó v trasostrachu
Vzdorovať Áté nevládze…

Preleje sa jej sila do rúk,
Privinie dieťa k hrudníku,
Nesú ju nohy k šíromoru –
Z útesu niet však úniku…

Pod nimi more, bijú vlny,
Poseidón vodu rozčerí.
Za nimi Amath zlostiplný
Porisko drží sekery…

Zahynúť keď, tak radšej v mori –
Vyvolí Ínó „krajšie“ zlo –
Athamás tam ich nedohoní,
Skončí nech už to divadlo…

Privinie synka, oči zavrie –
Vrhne sa do vĺn zo skaly…
Néreovny sem plávu náhle,
V lagúne sa tu kúpali…

Zachránia Ínó aj jej syna.
Ozve sa z neba Diov hlas:
-Nie vaša… Moja je to vina…
Budete bohmi odteraz…!

Leukothea je paňou mora,
Palaimón mladý morský boh.
Z vĺn tonúci ak pomoc volá,
Nedá mu zhynúť vo víroch…

Athamás späť sa… Do paláca…
Pri mori nič už nezmôže…
Vracia sa, súdnosť mysle stráca,
Už je tu s každým na nože…

Malého zočí, jak sa vmoce,
Dionýsa, mu pod nohy –
Už-už a šabľa zacvengoce,
Už-už je chlapček nebohý.

Už-už sa zahnal…! Vtom zjav Herma..!
Už-už má dieťa namále…
Pristane ľahko ani šelma
(okrídlené má sandále…)

Uchopí chlapca do náručia
(bratom mu je po otcovi),
Sandále ani nezabzučia,
Zeus mu vďaku vysloví…

(9)
Pozrie sa Héra na tú hrôzu,
Pomstou sa svojou nasladí…
Athamásovi vráti rozum –
Je kráľ, nuž nech si poradí…

Athamás nevie, čo sa dialo,
Nechápe z toho ani zbla,
Nepamätá si ani málo…
Za čo ho bije Sudba zlá..?

Poplače kráľ si v kúte duše,
Len tam ho nikto neuzrie.
Či žiť má, a či odísť slušne
Zo sveta, čo mu činí zle..?

Delfy… Veď nie na konci sveta…
Z Orchomenu sú len pár dní…
Na cestu nocou hviezdy svietia,
Ženie sa záprah slobodný…

Pýthie slávnej, jej sa pýta,
Apollón nech mu odpovie.
Odpoveď v inotajoch skrytá
V útrobách orákula znie.

-Jedného dňa alebo noci,
Alebo keď sa zošerí,
Na miesto dôjdeš… naňho vkročíš…
Hostinu získaš od zveri –

Tu mesto založ. Mesto svoje,
Aj meno svoje mestu daj.
Ustanú tvoje nepokoje,
Na Zemi raj však nehľadaj…
………………………………………….

Jedného rána na severe
Atham sa lesom prediera.
Vtom, pred ním svorka ovcu žerie –
Vlčia – plachá a nesmelá…

Zavetria hosťa na poľane,
Nechajú vlci mäso byť…
Spamätá kráľ sa… Rukou mávne…
Tu mal by mesto založiť…

Vystaví mesto národ nový
(to už však o inom je reč)…
Vlk za humnom, my o vlkovi…
A tá ovca je celá – preč!

(Áté – bohyňa šaľby a zaslepenosti, Poseidón  boh mora, Diov brat, 
Néreovny – morské nymfy, dcéry morského boha Nérea, 
Leukothea  – doslova: Biela bohyňa,
Na severe – miesto bližšie neurčené, niekde na severe Grécka)

D r a g o     22/27062012
…

sú rôzne verzie mýtu aj jeho stvárnenia, zdroj 1 2 3


Ínó zmenená na Leukotheu a Melikertés na Palaimóna, zdroj 1 2 3

Orchomenos, zdroj 1 2 3