Drahoslav Mika

(1)
Polydoros sa kráľom stáva
Sedembranného mesta Théb.
Kadmos mu žezlo odovzdáva.
O dvoch je kôrkach každý chlieb.

Okúsi trón nech a korunu –
Zvie nech, jak tlačí na hlave,
Starosti keď sa pod ňu hrnú,
Myšlienky neraz nezdravé…

Nykteis život jeho spestrí,
Nežil kráľ aby celkom sám, –
Krásavka ešte krajšej sestry.
Otec ich Nykteus sa zval.

Polyxó matkou devám bola.
Druhou je dcéra Antiopé.
Krása vie z chlapa spraviť vola,
Nemá ak tých päť pokope.

Polydor, bohvie čo tak skoro,
Fialky vonia odspodu.
Nykteis spravil mladou vdovou,
Labdaka nechal národu,

Kráľa by mali krvi Kadma.
Labdak však ledva z kolísky…
Lykova ruka v Thébach vládla,
Vyrastal kráľ kým do výšky.

Lýkos je strýkom Nykteide,
Nykteovi je rodný brat.
Koruny vzdá sa, čas keď príde –
Labdakos môže kráľovať.

(2)
Kým my tu takto kolo trónu,
Antiopé krásou zakvitá.
Oči jak noc má diamantovú,
Na perách ruža rozvitá…

Dievčina samé krv a mlieko,
Mliečniky sladšie ako med.
Zeus si o ňu prvý riekol,
Najradšej napil by sa hneď.

Nestačí nektár, ambrózia,
Ganymed čaká… Ale nech…
S motýľmi lúčne kvety smilnia,
Diovi hlavu šteklí hriech…

Thébami lozí unavený,
Rád by už niekam na lóže…
Bohyne, nymfy, krásne ženy…
Nehreší, len kto nemôže…

Konečne uzrie Antiopé –
Aj krv, aj mlieko… Ako lusk…
Na komôrku jej tajne klope,
Hneď je tu ako v sídle Múz –

Eráto pieseň Lásky nôti,
Apollón zahrá na lýre…
Antiopé tiež nie je proti,
Nuž sa vzťah hlbší vyvinie.

Ďakuje Zeus. Bozk jej dáva.
O ďalšie nech sa postará
Dievčina s mliekom… A tá šťava
Hodná je veru nektára.

z
Antiopé a Zeus (Dia, Jupiter) 
ilustrácia: Jean Lecomte du Nouÿ

(3)
Les kde sa rúbe, triesky letia,
Semä v deve hneď vyraší…
Schovať sa niekam do bezpečia…
Aby ju zatiaľ nenašli…

Keby ju otec takú zbadal,
Aj žezlo na nej doláme!
Nič, že je krásna, hlúpa, mladá…
Otec kým sedí pri mame,

Antiopé do Sykiónu
K Epopeovi uteká…
Nevyhnal len ju aby z domu,
Nosí veď bohočloveka…

Priviera očko Sykionský –
Po cudzom čo ho, po hriechu…
Dievčina dá mu dva – tri bozky,
Nerobí nech jej neplechu.

Možno to zvony vyzvonili,
Možno to vetry rozniesli –
Nyktaios zvie po dákej chvíli,
Na čiej sedí čerešni…

Epopeovi zdiaľky hrozí –
Čo si to len chlap ku dcére…
Vykoná obrad. Štyri kozy
Obetovať sa poberie.

Šíky hneď proti Sykiómu
S Nykteom tiahnu na čele.
Epopeovi vnútia vojnu.
Ukrýva dievča nesmelé…

Nykteus brániť česť chce dcéry,
Epopea zve na duel.
On že mu dcéru… Tomu verí…
Zeus sa z toho vyzuje…

Bijú sa dvaja – dýky, šable…
Súboj je dlhozdlhavý,
Sily už čerpú celkom na dne,
Padajú z rán i únavy…

Obidvom z tiel sa toky krvi
Valia… Život z nich vyteká.
Poslední nie sú, ani prví
Kto zabil človek človeka.
…………………………………..

Nykteus vyzve brata Lyka,
Dcéru nech mu tam nenechá,
Antiopé sa trasie, vzlyká…
Kvôli nej veď tá neplecha…

Vykročí Lykos v stopách brata –
Sykión dobyť stoj čo stoj!
Stredná je cesta cesta zlatá –
Lamedon nechce prijať boj.

Povie mu, niet že kvôli čomu…
Antiopé im vydáva.
Odvedú nech ju z jeho domu
Váženíveľa Thébania.

(Lamedon syn je Epopea –
po jeho smrti nový kráľ.
Povaha, zdá sa, celkom zrelá,
Nechce krv, nie žeby sa bál…)

(Blog priamo nadväzuje na blog Kadmos.
Polydoros – syn Kadma a Harmónie, 
zomrel mladý, zanechal maličkého syna Labdaka, 
Nykteus, Lykos – sú potomkami jedného zo Spartov,
z
Ganymedés – Diov obľúbenec, unesený z Malej Ázie
na Olymp, kde mal funkciu čašníka bohov,
z
Érátó – Múza ľúbostnej poézie, 
Apollón – slnečný boh, boh veštenia, atď. 
Sykión – mesto na S Peloponéze, 
Epopeus – kráľ v Sykióne)

D r a g o     2606/03072012