Drahoslav Mika

(4)
-Oženiť by sa…, -Láios dumá…
Théby sú plné krásnych žien.
Bola len aby nežná, šumná…
Vybrať si môže z dobrých mien.

Iokasté sa mu prihľadela,
Zo Spartov rodom otca má.
Menoikova švárna dcéra
Aj milá je, aj slobodná…

A tak sa svadba konať môže.
Dobyl kráľ srdce dievčiny.
Po svadbe ale na to lóže…
Necíti byť sa bez viny –

Pelopa kliatba uši drása…
Chrýsippos v krvnej kaluži…
Lásky sa bojí… Potomka sa…
Iokasté muža nevzmuží…

Nakoniec do Delf kroky vedú –
Apollón nech mu odvetí,
Čakať či má na hrôzu, biedu,
Myslieť či môže na deti..?

-Na deti Láios myslieť môže, –
Orákul múdro vyjaví.
-Syn ho však môže zodrať z kože,
ublížiť mu aj na zdraví…

Láska ak kvitne v každom veku,
U Láia to dnes neplatí.
Pri slove Láska kráľ len mľaská,
Pritiahne slasti opraty.

(5)
Iokasté, krásna mladá žena,
Okolo muža tak aj tak…
Láios sa ale k činu nemá,
Ju z toho ide trafiť šľak!

Dozrieva réva na úbočí –
Dionýs im je rodina…
Okolo vína reč sa točí,
Aké kto sladké plody má…

Láiovi dajú na koštovku –
Kráľ je, nuž nech si pochutí.
Smútok je z Láia razom vonku
A vôbec nie je mrzutý…

Do druhej nohy… tretej…šiestej…
Človek však nie je stonoha…
Vymyslel básnik k vínu piesne,
Lebo je darom od Boha.

Iokasté tiež si… Veď je kráľka…
Zahreje sa aj rozpáli.
Na lôžku kráľ sa pri nej vaľká –
S kráľom sa musí pomaly…

Z dvoch tiel je naraz jedno telo –
Šťastím sa Láios rozplýva.
Snilo sa babe, čo sa chcelo –
Iokasté radosť neskrýva.

Dávno by už tak… Veď sú mladí…
Aj dieťa príde – je to syn!
Berie ho Láios do parády –
Apollón… Delfy… Čo včuľ s ním..?!

(6)
Bojí sa veštby, bojí syna,
Bojí sa hrozby Osudu.
Chrýsippos sa mu pripomína…
Nie!… Z kože drať ho nebudú!

Zobrať mu život… Ale ako?
Zobrať mu život – a to hneď!
Sám seba sa až Láios zľakol,
Narýchlo hľadá odpoveď…

Zoberie dieťa… Klinec dlhý…
V členkoch mu nôžky prekole.
Slzami oči synku zvlhli,
Plače a vrieska od bôle.

Otroka pozve. Dá mu dieťa.
Pod Kithairónom hustý les.
Dravé tam občas vtáky zletia –
Hodí nech ho tam ešte dnes!

Mäkkého srdca otrok starý
Venuje dieťa pastierom…
-Chlapčeka zvery roztrhali,
Preplával tieň mu Acherón, –

Zaklame otrok svojmu kráľu.
Sám nech má čisto na duši.
Odmenu dá mu Láios malú.
Kliatba ho viacej neruší…

(Delfy – mesto na J pevninského Grécka
povestné Apollónovou veštiarňou, 
Apollón – slnečný boh, veštec, liečiteľ, ..ale aj trestajúci, 
Dionýs – boh vína, 
zdroj
Kithairón – pohorie v JV časti pevninského
Grécka, na Z Boiótie 
Acherón – jedna z piatich riek Zasvetia,
rieka vzdychov a nárekov,
rovnomenná rieka preteká na Z pevninského Grécka
neďaleko rekreačného mesta Parga.
Väčšina gréckych riek v lete vysýcha.)

D r a g o    04/05072012
…

Delfy, divadlo a veštiareň zdroj

plavba do Zasvetia – Acherón z mytológie a ten skutočný, zdroj 1 2