Drahoslav Mika

Do Delf sa vydá pútnik čoby…
Kapsička, klobúk, palica…
Pýthia nech mu dopyt zrobí –
Apolla nech sa opýta.

Obetu koná – leje, páli…
Prosí len Pravdu pre seba
Apollónovi pri oltári.
Iné mu zvedieť netreba.

Pýthia v dyme v tranze mrmle,
Veštbu žrec slovom vyjaví.
Povie však iba to, čo bude.
Bolo čo – o tom nevraví.

zdroj

Oidipús hrôzou veštby slabne –
Vrahom sa stane otcovi.
Manželkou sa mu matka stane.
Prekľaje synov úbohých…

Zamlčí veštba Oidipovi
Prekliatie rodu Pelopom.
Nezvie, rodič ho ktorý povil,
Naďalej žije teda v tom,

Polybos že je otcom jeho,
Meropé zase dobrá mať.
Majú sa k nemu s láskou, nehou…
Prečo tu teda zabíjať..?

Nevráti sa už nikdy domov,
Zďaleka Korinth obíde.
Tulákom stal sa… Čo už mohol..?
Osudu však sa nevyhne.

Bez vlasti tulák, bez domova,
Rodiny bez a bez cieľa…
Tuláka nikto neprichová,
Ďalej ho každý posiela.

Ktorým sa smerom..? Kam ho oči –
Do akej diery privedú..?
Do čiej zeme nohou vkročí?
Nemá s kým hodiť besedu.

Tuláka zláka cesta prašná.
Na nebi slnko velebí.
Hermovka hlása zčista-jasna,
Dôjsť že by mohol po Théby.

Sedem po branné hradné múry
(Znal keby, kto ich vystaval…)
Nevníma tulák, čas či súri –
Uskočiť musí v cesty kraj..! –

Rúti sa povoz priamo naňho,
Dupocú paríp kopytá…
Oidipús stojí cesty krajmo,
Schytá vtom ranu od biča!

Pohonič v bričke sa mu škľabí.
No toto?! Do psej matere!
Palicou Oidip jeho laby…
Na kone ohľad neberie…

Mohli by tým byť vyrovnaní…
Kmeť starý siahne po biči –
(Vezú sa v bričke veľkí páni…)
Aj šľahne, aj sa rozkričí.

Oidipús pozná, čo sa sluší,
Zostáva nerád v dlžobe –
Schytá aj starec poza uši…
………………………………………
Zaplačú plačky na hrobe…

zdroj

Z ďalších sa vozov čeľaď hrnie,
Oidipús nemá výberu –
Čugaňou mláti opatrne –
Každému úder na mieru

Ušije… Leží suita celá…
Nehýbe nik sa na ceste…
Pohonič len sa ako zviera
Zachráni tým, že utečie.

(Keby len tušil, koho to tu…
…odpravil koho k Hádovi…
Prvý by bol, kto na Golgotu…
Kríže však vtedy neboli…)

Ležiacim nik už nepomôže,
Prepadli ho… On čistý je.
Nevytasili keby nože…
………………………………………
Pôjde… Vody sa napije…

(Delfy – mesto na J pevninského Grécka
povestné Apollónovou veštiarňou,

Pythia – orákulum, médium, žena sprostredkujúca
styk medzi bohmi a svetom ľudí z
Hermovka – kameň „míľnik“ na krížnych cestách s vytesanou 
podobou boha Herma, označujúci smer a vzdialenosť
do jednotlivých miest,
Hádes – boh Zasvetia aj Zasvetie samo)

D r a g o     06/13072012
…

veštiareň, Apollónov chrám v Delfách dnes a jeho predpokladaná podoba, zdroj 1 2