(1) 
 Opustiť Oidip musí Théby – 
 Apollón tak chce, chce tak ľud. 
 Dotkne sa žezla naposledy, 
 Dni šťastia musí zabudnúť. 
 Synovia s ľudom zajedno sú – 
 Eteoklés aj Polyneik – 
 Nebude chýbať otec mestu,
 Nebude plakať po ňom nik. 
 A hneď sa tešia obidvaja – 
 Kvári ich túžba po moci.
 Sadla si vrana k vrane skraja
 A raz jej zobne do očí. 
 Kreonta prizvú, nech im radí,
 Kvapne aj jemu… Prečo nie?
 Kreón zas vidí, že sú mladí – 
 Daň si raz svoju vyberie…
 Po roku každý zo synovcov
 Na tróne nech si posedí,
 Opíjajúc sa kráľomocou,
 Privedie sám sa do biedy. 
 A po ňom druhý v stopách jeho – 
 Skoro moc rozum zatemní…
 Rok keby rýchlo neubehol…
 Budeme radšej rátať dni…
 Dosadia najprv Polyneika – 
 Teší sa žezlu, korune.
 Z mesiacov, dní, rok povyzlieka,
 Bratovi prestol posunie. 
 Eteoklovi ľud sa ľúbi – 
 Nebúri sa a poslúcha.
 Nevedno, dal mu aké sľuby.
 Po roku Polyn zabúcha: 
 -Uvoľni kreslo, kráľu milý,
 ohrejem sa v ňom opäť ja.
 Takto sme si to prisľúbili, 
 prísahu dali obaja. 
 Nehýbe brat sa mladší z trónu – 
 Železná zvyk je košeľa.
 Polyneikés má teda smolu,
 K súboju chýba neveľa.
 Poradca Kreón múdro radí,
 Polyneika sa nebojí.
 Vyťaží tretí z bratskej zvady,
 Nech sú len Théby v pokoji. 
 Ukážu nástupcovi bránu – 
 Jednu zo siedmich thébskych brán.
 Bez neho to tu dvaja zvládnu – 
 Brána je, ľaľa, dokorán… 
 Vykročí Polyn pravou nohou,
 S Asópom meria vody tok…
 Kreón mu teda dopomohol…
 Poslal ho na psí tridsiatok.
 (2)
 Po dobrom s bratom ak sa nedá,
 Nie je mu svätá prísaha…
 Oj, veru, príde na psa bieda… –
 Polyneik dlho neváha – 
 Spojencov získať… Odkiaľ ale..? 
 Adrástos v Argu možno by..?
 Pred Argom Sparta má na mále.
 Možno by šiel aj na Théby…
 S vidinou pomsty, túžbou slávy
 Do Argu vtiahne ako tieň.
 Adrástos, myslí, je ten pravý,
 Čo by mu pomôcť mal a chcel!
 Argu kráľ hľadí… Hosť do domu –
 Boh (teda Arés) do domu…
 Pes rany z duše nevylíže,
 Nemá ísť chlapec ku komu…
 Zostáva teda u Adrásta,
 Dvore pri jeho uviazne.
 Len by mu Tyché trochu šťastia…
 Votrieť sa musí do priazne.
 Adrástos čo by bol za kráľa,
 Nemyslel keby na dcéry.
 S vydajom ich sa poponáhľa – 
 Polyneika hneď ožení…
 Argeu dá mu za manželku,
 Nech sa tu chlapec nenudí.
 Vystrojí svadbu mladým veľkú,
 Hostinu spraví pre ľudí…
 Druhú dá dcéru Tydeovi – 
 Deipyla meno devy znie.
 Pre seba Adrást zaťov loví,
 Zvedia nech, čo je súženie.
 Tydeus došiel z Kalydonu.
 Prišiel, či ušiel… Ktohovie.?
 Vyhnali tiež ho hádam z domu – 
 Nedávno spáchal vraždy dve – 
 Zbavil sa strýka, syna jeho – 
 O trón sa všade zvádza boj.
 Do Argu aj on prišiel s cieľom
 Kalydon vyzvať na súboj. 
 Len by mu vojsko… Zopár šíkov…
 (Argejci vedia, čo je meč),
 Do mesta svojho aby vnikol,
 Sokov si vyhnal aby preč.
 Adrástos oboch zaťov zváži – 
 Prvšie sú koho potreby,
 Ku ktorej prv sa pridať branži..?
 Lós jeho padne – na Théby!
 Amfiaráa získať ešte…
 Veštcom je… V Argu vážený,
 Manželom Adrástovej sestre – 
 S Erifylé sa oženil.
 S Adrástom stále hádky, spory…
 Hnev zlý je radca, zlý je pán…
 Švagor s ním mlčí, nehovorí,
 Vyhýba sa mu opodiaľ…
 Obidvom im to zdá sa hlúpe – 
 Jeden sa… druhý… urazí.
 Dohodnú nuž sa na ústupe – 
 Pravda vždy toho zvíťazí,
 Prirkne ju komu Erifyla – 
 Manželovi, či bratovi.
 Prísaha zmluvu spečatila,
 Každý si v slove dostojí. 
 Oidipa (veštba radí stará),
 Ktorý syn získa na stranu,
 Korunu bude nosiť kráľa,
 Jemu sa Théby dostanú.
 Polyneikés to teda skúša…
 Zvie, otec že je v Kolone.
 Isména, sestra, dobrá duša,
 Za neho snáď sa pripovie…
 Chvíľou pred prerátal sa Kreón…
 Polyneik tiež sa preráta – 
 Slepý len už by nepostrehol,
 Kradmou že rukou na brata…
 Cudzích sám vedie proti Thébam,
 Rozboriť nedbá rodnú vlasť!
 Synovi požehnanie nedá – 
 Dušu mu berie na pretras – 
 Preklína oboch zlatu kvôli,
 Polyneika aj Etea…
 Ničia si vlasť a to ho bolí,
 Tartaru do ich posiela – 
 Vzájomne nech sa, keď tak bažia,
 Vzájomne nech sa pobijú – 
 Kráľovská obojbratovražda
 Navŕši nech im mohylu.
 Radcu ich bol už preklial predtým,
 Kreonta, brata Iokasty.
 Uvidí mrieť nech vlastné deti!
 Hádam sa mu to „pošťastí“…
(Blog Sedem vodcov – sedem brán priamo 
 nadväzuje na blog Oidipús.
 Polyn, Polyneik = Polyneikés,
 Asópos – rieka aj rovnomenný boh tejto rieky
 v Boiótii, JV od Théb,
 Argos, Sparta – mestá na Peloponéze,
 Arés – boh vojny,
 Tyché – bohyňa šťastia, Šťastena, v Ríme Fortúna, 
 Kalydon – mesto v Aitolii, na J pevninského Grécka, 
 Kolonos – mesto v blízkosti Athén, 
 Etea – t.j. Eteokla, 
 Tartaros – oblasť Zasvetia, približne zodpovedajúca peklu)
 
 D r a g o     13/23072012
…

Argos z

Kráľ Argu Adrástos, vyhnaný právoplatný kráľ Téb Polyneikos, Tydeus z Kalydonu, manželka Polyneika Argea, mladšia dcéra Adrásta a manželka Tydeusa Déipylé. (keramika je cca z r. 350 p.n.l.) 

 
				 
				 
				 
				

















Krásné a zároveň i smutné čítanie.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty