Drahoslav Mika

(6)
Na Lemne vládla Hypsipyla,
Ostrove v morskom Egeji
Artemis ženy pokorila –
Aby ich muži nechceli.

Strestala ženstvo vôňou – smradom
Poľovnolunná bohyňa.
Chlap žiadny si k nim neprisadol,
Prestali sa aj objímať.

Urážka kvôli ktovie čomu –
Bohyne vždy sú citlivé –
Manželia unikali z domu,
Sedeli radšej pri pive.

A tak si babstvo noci jednej
Sneme na tajnom dalo zraz.
Na Lemne noc tá nevybledne –
Ťahali jeden za povraz.

Povraz za jeden, kameň jeden,
Kyjak za jeden dubový –
Pobili v spánku mužov sebe,
Vraždili, besné potvory!

Len Hypsipyla otca svojho,
Thoanta kamsi schovala.
Zaváňalo to ženskou vojnou,
Ju vyhlásili za kráľa…

Kráľovnú teda… Ženám vládla…
O lovcov prišli, vojakov –
Nebolo koží, mäsa, sadla,
Nebolo detí, nebol kov…

Aj by ich boli pokriesili,
Z kostí však zostal iba prach…
(Nestačia samé ženské sily…),
Kriesi sa iba v rozprávkach.

Po rokoch loď sa k Lemnu plúži,
K ostrovu Lemnu, s Iásonom
Na Argu sami slávni muži –
Podľahnú ženy tajným snom.

Márne sa snaží Hypsipyla…
Túžbou sa dajú ženy viesť.
Príroda zákon pokorila,
Láska je viacej ako česť.

Ak teda všetky, tak aj ona! –
Zábrany kráľske prekoná –
Odhalí krásu svojho lona,
Domov si vedie Iásona –

Slávneho vodcu lode Argo…
Plynie čas… Rok je za nimi.
Mužstvo aj ženstvo svoje zvládlo,
Odpláva loď do Kolchidy…

Dvojičky Iáson Hypsipyle –
Thoanta, k nemu Eunea –
Venoval za tie šťastné chvíle.
Tak to už s láskou chodieva…

Spomli si ženy v slabej chvíli
Na Hypsipylé starý akt –
Ony keď chlapov povraždili,
Mala aj ona spraviť tak.

Otca si ale tajne skryla –
Starého kráľa Thoanta…
Preto k nim bola dobrá, milá…
Bodaj to Momos porántal!

Neskoro plakať nad tým mliekom,
Dôjdeš ak ďalej pomaly.
Užila si už neúrekom –
Otroctva do ju predali.

Kúpili ju až do Nemey…
Namiesto žien je s chlapčekom.
Eura jej dieťa svoje zverí.
……………………………………………..
Do Théb je ešte ďaleko…

(7)
Obetu teraz konať treba,
Káže jak starý dobrý mrav.
Neprší dávno ale z neba –
Z prameňov vodu Zeus vzal…

Nedbajú zákaz rady bohov,
Ľudská ich pýcha ženie vpred –
Na cudzie mesto cudzou nohou…
Zosiela Zeus na nich smäd –

Prikáže nymfám pozasýpať,
Po trase sušiť pramene,
Nevpúšťať vodu do koryta,
Diona dážď nech neleje…

Hľadajú vodu ku obete,
Očistnú vodu zo žriedla.
Studničky suché v suchom lete.
Nálada mierne pobledla.

Amfiaráos chápe, čo sa…
Argu je veštec, vojsku žrec,
Na tráve prečo nie je rosa,
Pred nimi prečo vody niet.

Ženička vyjde na priedomie,
Chlapčeka držiac v náručí.
Uklonil sa jej Amfiar skromne,
Prosí ju, nech ich poučí,

Kde by tu vodu na očistu..?
Posvätnú vodu… z prameňa…?
Odpoveď žena nemá istú –
Doviesť ich môže do cieľa…

Ofelta kam však..? Rýchlejšie by…
Usadí dieťa do trávy –
Kvetmi nech medzi chvíľu i sedí,
Na lúčke nech sa pobaví…

Odbehnú sami lesom hustým,
Kľukatí chodník sa jak had.
Vodička zurčí, lístie šuští…
Z prameňa môžu načierať .

Naberú vody ku obete,
Omyjú tváre spotené,
Ovlažia hrdlá kvapky sväté,
Povďačia nymfy pramenné.

Náhli ich nazad Hypsipylé,
Kľukatou cestou bežia späť…
Ofeltés, dieťa roztomilé –
Už by ho mali uvidieť…

Tu je tá lúčka… Tu je tráva…
Povetrím vanie tymián.
Chodníček hora rozmotáva…
Tuto by chlapček sedieť mal…

Nesedí… Kde je..?! Hypsipyla
Očami lúku ohliada…
Opustí ženu náhle sila –
Pohľad jej padne na hada –

Obrovský had sa riekou plazí,
Vyschnutým riečnym korytom,
Ovinul dieťa o tri razy,
Život mu z tielka vytisol…

Amfiaráos po kopiji
Siahne. Hneď hada zabije.
Zúfalý výkrik Hypsipyly…
Ofeltés… Drobček… Nežije…

Dušička z tielka uletela…
Hermés ju drží v náručí
(Bol vtedy Hermés za anjela)
Do Hádu… tam ju doručí…

Hypsipylé si trhá vlasy,
Popol si sype na hlavu…
Keby tak mohla dieťa spasiť…
Mal si had zobrať radšej ju…

Zoberie tielko Ofeltove…
Predstúpi svoju pred paniu –
Eurydiké…Mať… Čo už povie..?
-Zaslúži slúžka popravu!

Lúčiť sa môže so životom –
Zostáva času neveľa…
Nekonaj hneď, čo môžeš potom!
Ona veď toto nechcela…

Amfiár ide za Lýkurgom –
Obaja veď sú od fachu –
Zrieknu sa kňazi v slove múdrom –
Ísť môže slúžka bez strachu –

Pestúnka nemá na tom viny –
To božstvá dali výstrahu
Argejcom, aby bez príčiny
Neviedli vojnu krvavú!

Proti veď vôli bohov tiahnu,
Výprava skončí veľmi zle –
Nedovezú z Théb domov slávu…
Ofeltov hlas im v ušiach znie…

Zhodli sa na tom veštci – kňazi –
Prst boží hrozí za ich vzdor.
Polyneik brata neporazí.
Z Ofelta je už Archemor –

Archemor počiatkom je smrti,
Záhuby, Lósu, Osudu.
Sudby had Argu pýchu škrtí…
V Nemei ešte pobudnú…

Na počesť smrti Archemora
Nemejské hry kráľ vyhlási.
Uvidí sa, kto koho zdolá,
bude beh, hody, zápasy…

(Založí sa tu tradícia –
obrok je slávnosť v Nemei –
Ofelta smrť sa pripomína,
vencom sa víťaz odmení –

zeleným vencom zo zeleru,
úcty znak nosia na hlave.
V posvätnom háji Dia berú
zeliny listy voňavé.)

Euneus víťazom je v behu,
Thoantos v disku vyhráva.
Domáci borci hneď sú v strehu –
Cudzinci triumf oslávia…

Aj Hypsipylé zrazu stŕnie –
Mená tie… Srdce okreje…
Amfiaráos príde ku nej ,
Víťazov vedie Nemeie.

-Prijmi si, matka, svojich synov,
svojich a plavca Iásona.
Osudu, nie však vlastnou, vinou
Rodina spolu nebola.

Iáson, keď ho vzal Osud zhurta,
Nevedel sám, kam z konopí.
Thoanta, tesťa, povykútral.
Starec tu zrazu pochopil –

Ujať sa vnukov ihneď treba –
Matka je teraz bohvie kde.
Nájde sa pre nich kúsok chleba…
Dedo si chlapcov zoberie.

Na pleciach nesú znaky rodu –
Do tvaru vínnej révy list .
Nehľadal veštec keby vodu,
Nemohli by sa takto zísť.

-Aj vy si, chlapci, matku svoju –
pred vami stojí – objímte.
Bolo dosť trápia, bolo bôľu,
Horkosti kvapiek vypité.

Dorástli. Spolu do sveta sa…
Matku si hľadať pobrali…
…………………………………………
Eurydiké ju domov púšťa,
Na Lemnos plávu pomaly…

Cudzieho syna neustriehla,
A vlastní sa jej vrátili –
Občas aj Osud trafí vedľa…
Človeku je to nad sily…

z
(Lemnos – ostrov v SV časti Egejského mora,
Artemis – bohyňa lovu, Mesiaca, pôrodov,…
Vôňa – smrad – výskumy dokazujú, že medzi ženské práce
patrilo farbenie koží. Farba sa získavala zo zapáchajúceho
morského mäkkýša, a touto vôňou ženy nasiakli, pričom trvalo
veľmi dlho, kým vôňa vypŕchala.  
Pivo v starom Grécku bolo známe a volalo sa Zitos.
Bolo známe už oveľa skôr, napr. v Mezopotámii.   
Argó – povestná loď Argonautov, ktorí sa pod vedením Iásona
plavili do Kolchidy (v dn. Gruzínsku) za zlatým rúnom,
Momos – boh hlúposti,
Diona – bohyňa dažďa, bola aj manželkou Dia, 
Hádes – Zasvetie aj boh Zasvetia, 
Hermés – tu v úlohe sprievodcu duší do Zasvetia), 

D r a g o     13/23072012
…

Iáson (Jason, zrejme so zlatým ovčím rúnom) zdroj