Drahoslav Mika

(3)
-Smela si ako zákaz kráľa,
Nehodná deva, porušiť?!
S rozsudkom sa tu neotáľa –
Osudu ja mám v rukách niť –

Átropos, tá ju strihne iba…
Stačí len slovo, jeden seč!
Na suchu si tu ako ryba,
Jediné slovo, a si preč!

Isména isto bola s tebou –
Jedného hniezda vajcia dve!
Predo mnou stojíš s tvárou bledou…
Na pravé..! Pohreb..! Poludnie..!

-Kráľu môj, nič ja nezapieram,
Mojej si matky rodný brat.
Pred tebou stojí slabá žena,
Život sa ktorej chystáš vziať.

Porušila som zákaz kráľa,
Božie ctím lebo zákony –
Mŕtvemu úcta vždy sa vzdáva,
Keď mu už Osud odzvonil…

Mŕtveho duša do Zasvetia –
K Persefóne a Hádovi –
Zasvetný súd tam, niet kde svetla,
Rozsudok Tieňu vysloví.

Zákony Božie… Nepísané…
Ctia si ich ľudia odjakživ,
Nemôže človek siahnuť na ne,
U Bohov zle by pochodil…

Čistá som teda v očiach Bohov,
Teba, môj kráľu, kvári zlosť.
Polyneik mŕtvy… Čo už mohol..?
Nebudem prosiť o milosť…

Vovedú sestru mladšiu stráže.
Isména tiež sa nebráni.
Nekorí sa, mrav ako káže,
Kráľovi hrdo cigáni…

-Bola som, kráľu, pod hradbami,
Vzdala som úctu mŕtvole.
Smrť, ak si môžme zvoliť sami –
Poprav nás spolu oboje!

Sestry sme, z jednej matky lona,
Netere tvoje… Sám veď vieš…
S Bohmi ak kráľ sa nepokoná,
So sestrou zomriem rada tiež.

Nemôže Antigona takto…
Isména veď je nevinná…
Iókasté obom bola matkou,
Zasvetiu nech ju nevydá..!

Vyjaví pravdu… Nič, než pravdu…
Do očí sestre môže zrieť.
Ju len nech božstvá smrti nájdu…
………………………………………………..
-Popraviť! Mečom! A to hneď..! –

Príkaz znie kráľa. Haimon vtom sa
Trónnej do siene prirúti.
Na kráľa pozrie, svojho otca…
Stane stáť ako prikutý –

-Otec môj, nerob, čo sa chystá…
Po meste začal reptať ľud…
Antigona, vieš, že je čistá,
Láskou ty našou neohrď!

Máme sa radi… Veľmi radi…
Manželmi chystáme sa stať.
Slovo zruš! Áté veď ťa riadi…
Ako chceš riadiť takto štát..?!

Meč dotkne ak sa Antigony,
Posledné moje slovo znie: –
Osud svoj s osudom jej spojím,
Smrť si nás spolu zoberie!

-Ale, no, synu… Teraz hajde!
Bol by som čo to za kráľa…
Očiach na tvojich dievča zájde!
Hneď! S mečom čo sa otáľa..?!!!

„Antigone wird von den Wächtern
vor Kreon geführt“ zdroj

(4)
Boja sa ľudia svojho kráľa,
Ľud ale v jedno zomkne sa –
Nespravodlivosť sa tu diala…
Bez viny dievča potrestal…

Vidí kráľ národ na nádvorí –
Zaváha jeho povaha…
Ľud, ktorý sa mu stále koril,
Vyhlásiť chce ho za vraha!

Pod tlakom zdola Kreón mení –
Rozsudok smrti odkladá…
Nebude mať jej život ceny…
Kadmos kde trafil na hada,

Jaskyňa kliata, opustená,
Aréov had kde prebýval –
V nej hrob svoj nájde mladá žena –
Zamurujú ju zaživa…

Tu ani mŕtva, ani živá,
V Svete nie, ani v Zasvetí,
Svojimi s Bohmi nech si býva,
Thanatos kým k nej nezletí.
………………………………………….

Teiresiás, Théb veštec múdry,
Cestu si razí cez stráže,
Koridor kliesni medzi ľuďmi …
Vpustiť ho Kreón prikáže.

-Prežil som všetkých thébskych kráľov,
Nikomu zle som neradil,
Vravel len, čo sa vravieť dalo.
Deje sa čo, však nemám síl

Počúvať ďalej, prizerať sa,
Bohovia zlé šlú znamenia:
Za Boží zákon kráľ ak trestá,
V trosky sa Théby premenia.

Nedal si mŕtve telo zemi,
Posvätnej zemi, Matke Gé.
Mŕtvolu przníš! Zneuctený
Polyneik Hádu nedôjde…

Naprav, čo spraviť ešte môžeš,
Bohov si našich uzmierni,
Nenechaj mesto zhynúť v hrôze,
Thébanom dožič šťastné dni…

Zľakne sa Kreón. Bisťu dade!
Znamenia vravíš..? Bohovia..?
Chlapec nám pod hradbami smradne…
…Nuž nech ho ľud náš pochová…

Obrady koná podľa zvykov,
Mŕtvemu pohreb vystrojí.
Bohom by isto neunikol,
Nuž si ich radšej nakloní…

Čaká ho ešte Antigona…
Ponáhľa kráľ sa k jaskyni…
Pustí ju… Nech si čo chce, koná…
Očistí sám sa od viny…

Neskoro!!! Otvor prebúrajú…
…Dievča sa v slučke hompáľa…
Pribieha Haimon… Veď sa majú…
…Mali sa… Zazrie na kráľa…

Na milú pozrie… Antigonu…
Visí tu telo… Duch je preč…
-K Hádovi zaklopeme spolu! –
vykríkne Haimon. Tasí meč!

Prebodne seba. Na zem padá.
Dievčine milej pod nohy.
On ju – ona ho mala rada…
Zrie Kreón párik nebohý…

Eurydiké – mať Haimonova,
Vidiac to, siaha po noži…
Syn tretí v čase krátkom skonal…
Bodne… K mladým sa položí…

Zaplače Kreón… Slzy roní…
Ku všetkým by už dobrý bol…
Obchádza smrť na čiernom koni,
Zostáva sám jak v plote kôl.

Pokľakne ku nim. Prosí Bohov,
Život mu aby odňali.
On k smrti všetkým dopomohol,
Aj jeho nech si… Pomaly…

Za trest čo žiadal Antigone,
Pre seba prosí z milosti…
Nechajú byť ho… Nech svedomie
Erínyí sa nezhostí…

Antigona a Kreón z
(Átropos – sudička, ktorá prestrihne niť života, 
Persefóna a Hádes – zasvetné božstvá, 
Isména – pri mŕtvole brata nebola, ale podľa
jedného variantu tam bola jeho manželka z Argu Argea, 
Kadmos – prvý thébsky kráľ, pozri blog Kadmos, 
Areov had – pozri blog Kadmos, 
Thanatos – boh smrti, 
Áté – bohyňa šaľby a nenávisti, 
Erínye – bohyne pomsty za krvavé zločiny,
Kreón – podľa niektorých zdrojov žil ešte asi desať rokov,
podľa iných menej, jeho zabitie sa väčšinou pripisuje
niektorému zo susedných kráľov)
D r a g o      23/29072012

dramatik Sofokles z
Antigona text