Drahoslav Mika

(1)
Sedem ich tiahlo proti Thébam –
Jediný zostal nažive –
Kôň Adrástovi zlietol z neba,
Ostatných pohreb neminie.

Pri vatre padlých veliteľov
Odznieva synov prísaha:
Živé kým bude jedno telo,
Pomsty sa Argos nevzdáva.

Dorastú syni, udrú zase
Sedem na branné, na Théby.
Teší sa junáč sile – kráse,
Slávou sa otcov velebí.

Thersandros, syn od Polyneika,
Podbodrí, brojí priateľov.
Háv z detských liet z nich povyzlieka –
Čas odísť otcov za cieľom.

Odniesla voda, odvial vietor,
Pribudlo všetkým desať liet.
Do sŕdc im čas duch pomsty vmietol,
Bujará krv v nich začne vrieť.

Otcovia zošlí v ríši tieňov.
Synovia bažia po sláve.
Polapiac zbrane do rúk smelo,
Vidia už pole krvavé.

Bez veštby, pravda, na krok ani –
Pýthia v Delfách stále dlie.
Úspech im božstvá požehnali,
Alkmaión ak ich povedie –

Prisľúbia Delfám za tú veštbu
Najkrajší kúsok z koristi.
Vidia sa, do Théb ako vlezú,
Kov o kov ako zaiskrí.

Alkmaión ale zatiaľ váha,
S Amfilochom sa stále prie…
Nemôže vyjsť však nazmar snaha…
Erifylé – mať rozhodne.

(Otca ich, veštca Amfiara,
poslala na smrť za zlato…)
O životy sa málo stará,
Thersandros keď jej bohato

Zdobené šaty od Athény –
Palladou zlatom vytkané –
Ponúkne. Nerobí nech scény
Alkmaión, a nech potiahne

Na čele vojska proti Thébam.
Nedrží Argos s nimi mier.
Príučné riadne dať im treba,
Vyhnať ich, ani myši z dier!

Urobí obchod Erifyla –
Aj synov pošle do vojny.
(Blíži sa ale aj jej chvíľa…
Spomenie Alkmai oné dni,

Otec keď išiel na smrť istú,
Poslala mať ho do boja.
Falošné slzy skôr než vyschnú,
Prosil, nech pomstu vykoná!)

(2)
Pochopia, čo sa, thébski zvedi,
Zas čo sa chystá v Argose.
Cveng zbraní bolo čuť aj vtedy,
Argos keď schytal po nose.

Laodamás zve Teiresia,
O výklad prosí znamení –
Koho kto teraz vyobšíva,
Žezlo či kráľa nezmení…

(Laodamás je Thébam kráľom,
padlého Eteokla syn.
Zjaví mu pamäť, čo sa stalo,
Siedmi keď tiahli proti nim.)

-Nerád ti, kráľu, zvesti plané,
Beznádej nerád prinášam,
Kráľ však má vedieť, čo sa stane –
Nespasí Théby sedem brán..!

Bohovia na nás zanevreli,
Trpíme staré za viny.
Nepriateľ ku nám tiahne smelý,
Otcov smrť svojich odčiní.

Mohutné múry predkov, dedov,
Slávnych Théb pevná záštita –
Nezájde mesto naše smädom,
Inú daň Osud vypýta.

Pevne stáť hradby budú iba
Nedlho. Iba do tých čias,
Žije kým, kým sa bude hýbať,
Posledný Siedmy – Adrástas.

Paláce thébske – pýchu našu
Rozboria cudzí, vyplienia,
Pripíšu predkom ku rovášu,
Zrieknu sa Théb ich priatelia.

Len čo sa ruka Argu dotkne
Théb, mesto padne do sutín.
Slepý som, vidím ale potme –
V chvíli tej – dušu vypustím…

Držali ma tu božstvá sedem –
Sedem som smrtných životov
Prežil, aby som veľa zvedel
A slúžil Thébam po svoj skon.

Mohla by po mne dcéra moja
Veštkyňa, mladá Mantia,
Predzvestiť v čase nepokoja.
Sudba však inak určila…

(Blog Potomkovia, mytológii známi ako Epigóni, 
nadväzuje priamo na blog Sedem vodcov – sedem brán, 
Polyneikés – syn Oidipov, viedol cudzie vojsko proti Thébam, 
Alkmaión, Amfilochos -. synovia Argoského veštca Amfiaráa,
Erifyle – ich matka, 
Eteoklés – syn Oidipa brániaci Théby, 
Teiresiás – thébsky veštec, bližšie pozri blog Agaué, 
Adrástas – hlavný veliteľ argosského vojska v ťažení otcov, 
Mantia – dcéra Teiresiova, matka ďalšieho veštca Mopsa. )

D r a g o     2907/01082012