Drahoslav Mika

Boli zlí ľudia bohom vôči –
Nijaká úcta, obeta…
Do mýtov Zeus rázne vkročil:
-Čo sa tu má čo obšmietať

takáto zberba, ľudské plemä
prehnité, mravy skazené,
neresti len pre zapálené?!
Vyhladí ľudí zo Zeme –

Potopu zošle, veľké vody,
Zmyjú nech odtiaľ všetko zlé.
Každému, čo tu zemi škodí,
Zaplavia vlny obydlie.

pred potopou
ilustrácia: Johann Heinrich Schönfeld z

Aiolos mraky od Nefely
Pridúva daždnej Dione,
Pod vodou svet je takmer celý,
Nad vodou Olymp iba čnie.

Valia sa vlny dlhým valom,
Záplava trvá deväť dní
Aj noci deväť v svete malom.
Bohovia riečnych povodní

Konečne sa tu cítia doma,
Po deväť dní im patrí Zem…
Zhrozí sa Zeus: -Doparoma..!
Komu sa vlastne zodpoviem..?
……………………………………………

Prométheus si potme hudie,
Titánmi medzi ľudomil.
Záleží jemu na osude
Človeka. On veď vytvoril

Deukalióna, svojho syna,
Z najlepšej hliny na Zemi.
Spasí ho proti vôli Dia
S Pyrrhou… sa s ktorou oženil…

Zvie Titán zámer Najvyššieho,
Vytuší more na suši.
Do vody… Z vody… Žiadnych brehov…
Oriónovi po uši…

Netušia, čo sa chystá, ľudia,
Skrslo čo v hlave Diovej,
Zo sna že viac sa neprebudia,
Posteli zhynú vo vodnej…

zdroj

Náhli sa Prométheus teda
K synovi… Je tu v pravý čas.
Valí sa na nich aká bieda,
Zvestuje tým dvom jeho hlas.

Dlho by archu vymýšľali,
Lode veď ešte neboli,
Truhlicu veľkú – zázrak malý,
Na život mysliac, na holý,

Zmajstrili z kúskov plavodreva.
Jedivo, pitie, seba – dnu!
Aiol im tváre poovieva,
S vlnami už sa pohodnú…

Dňa deviateho na Parnase
Kúsok len malý od neba
Pristali v zdraví, v slnka jase.
Prométhea si velebia.

Diovi obeť spaľovanú –
(Prométheus má ohňa dosť.)
Vyslovia vďaku za záchranu,
Nedržal aby na nich zlosť…

Zľúbia sa Diu zbožní ľudia –
Nemôžu veď zlých za hriechy –
Tých, ktorí tápu, v mysliach blúdia,
Stvárajú rôzne neplechy.

-Zem nech je znovu ľuďmi živá! –
od Dia zaznie rozhodné.
Pyrrhu si pozve, Deukália,
Zaujme božské pohodlie:

-Zasejte kosti Matky svojej!
Z nich ľudstvo vzíde na Zemi.
(Diovi sa to ľahko povie –
neboli matkou zrodení…)

(Deukal je Adam, Pyrrha Eva,
alebo čosi podobné…)
O Matke Zeus ale spieva…
Nepovie človek bohu: -Nie! …

Opustia Parnas, idú dolu,
Matkine kosti hľadajú …
Potkne sa Pyrrha… Pravú nohu
Zavadí mierne o skalu…

Skrsne hneď obom v ľudohlave:
-Bohyňa „Gé“ je Matka Zem!
Kamene vodou naváľané –
Matkine budú koštiale…

Dvíhajú po úbočí skaly,
Kamene berú svätené –
Za chrbát hádžu po koštiali –
Zapustia kosti korene…

Z Pyrrhiných skál sa rodia ženy,
Z Deukalióna mužovia.
Čistý ľud…
…………………………………………….
…Doba ho raz zmení…
Začne sa všetko odznova…

Deukalión, Pyrrha a ich deti
ilustrácia: Peter Paul Rubens z

(Začíname nový Cyklus týkajúci sa najmä Attiky a Athén, kvôli ucelenosti však „pocestujeme“ s našimi hrdinami aj do vzdialenejších oblastí vtedajšieho sveta. Kým sa dostaneme k hlavnému attickému hrdinovi Théseovi, predstavíme si v chronologickom poradí prvých mýtických athénskych kráľov, ich príbuzenstvo a iné postavy s nimi súvisiace. Začali sme teda Stvorením prvých ľudí, presnejšie ľudí nového pokolenia. 
Aiolos – boh vetrov,
Nefelé – bohyňa oblakov, 
Diona – bohyňa dažďa, vôd, v jednom období aj Diova manželka,
Prométheus – jeden z Titánov, dokázal sa vzoprieť rozhodnutiu Dia, ukradol oheň pre ľudí, trpel prikutý ku skale Kaukazu, kde mu orol dennodenne vytrhával kúsky pečene, stvoril Deukalióna,
Pyrrhu, manželku Deukalióna, stvoril Prométheov brat Epimétheus, 
Orión – lovec, obor, more mu siahalo po krk. Bližšie pozri blog Oríón.
z
Gé, Gea – takto sa vyslovuje Gaia – bohyňa Zeme so Zemou stotožnená)

D r a g o     07/08082012
:::

Attika z

Attika v súvislostiach zdroj .