Drahoslav Mika

Vyočí oči Astérion –
Po mori…Čo to k ostrovu..?
Býk biely … Nevie, že je Diom..,
Pannu že nesie z úlovu,

Panna tá že je Európé.
Zeus má svoje móresy.
Synov troch s devou krásnou sklope,
Jemu ich na krk zavesí.

Radamantha aj Sarpedóna,
V Mínoovi priam vidí sa.
Preniká Krétou lásky vôňa,
Žehnajú im aj nebesá.

Európé kráľovnou sa stáva –
Najvyšší tak to zariadil.
Asterióna krétosláva
Opustí svet so stratou síl.

Prijíma Mínos žezlo kráľa –
Syna si Zeus odmení.
Rodné ich púto vzájom spája.
Teší nech sa aj zo ženy,

Hélia dcéra Pásifaé
A matky vodnej Perséis
Manželkou jeho raz sa stane
(Bude mať s ňou však iba kríž…)

K otcovi Mínos do jaskyne
Pod horu Dikté prichodí.
Od neho radu múdru prijme,
Múdrosť veď nikdy neškodí.

Nestavia Knossu Mínos hradby,
Buduje silnú flotilu.
Nad morom pánom stáť sa rád by,
Odolať cudzích násiliu.

Zákony pre ľud s Diom tepú
Pod Diktou, v jeho jaskyni.
Teše Boh vety na paletu,
Beda tým, kto sa previní!

Pásifaé milá, krásna, mladá
Sa nielen svetu otvára.
Môže čo dnes, to neodkladá,
Nalieva kráľ jej z pohára.

Privedie na svet Androgea,
Katrea, Glauka, Deukala…
Ariadna je po nej celá,
Šantí s ňou Faidra odmala…

Poseidón tiež je do rodiny –
Mínoovho otca vlastný brat.
Ulieva kráľ mu obetiny,
Od mora môže, čo chce, mať.

Zakladá Faistos, Kidóniu,
Rovného nemá na mori.
Cudzie sa lode pred ním kryjú,
Poseidónovi hovorí,

Rozhodne sám nech, sám nech zvolí
Na oltár vhodnú obetu.
Prisahá hneď mu pri Diovi,
Prinesie že mu práve tú.

Poseidón šle mu bielobýka –
Z mora sa zviera vynorí.
Podvedie Mínós svojho strýka –
Postaví oltár na poli,

Krásneho býka Poseidóna
Stádu ku svojmu pripojí,
Obetu s iným býkom koná,
Mysliac si, že je na koni.

Poseidón vezme, okoštuje,
Na koreň príde podvodu.
Zakalia oči sa mu chmúre…
Toto mu Mínos… Za vodu…

Na žene sa mu vŕšiť chystá –
Ako on mne, tak jemu ja!
Sladká je pomsta dozaista –
K býkovi čary pripája.

Chorobnou láskou zaľúbi sa
Kráľova žena do zvera.
Pozerá na tú horu mäsa,
Do očú sa mu pozerá…

Daidalovi sa iba zverí –
Bez býka že už nemôže…
Vyrobí Daidal kravu z drevín,
Odeje kravskej do kože.

(„No comment“) z

Pasifaé vlezie do dutiny.
Daidalos kravu na lúku…
Býkovi tečú biele sliny,
Keď mu to čudo ponúknu…

Urobí to, čo robia býky,
Na výber ak im nedajú.
Nevedno, kvapky slín kam vnikli,
Do kravy či, či na kravu…

Poseidón šťastný, šťastná žena,
Daidalos šťastný, šťastný býk…
Neskôr sa Mínós začervená,
Ak bol už vtedy taký zvyk.

Dostáva Mínós čudosyna,
Rodí sa deťom čudobrat.
K oblohe Knossos ruky vzpína,
Boja sa nahlas ľudia smiať.

z

Čudo je človek s býčou hlavou.
Dar je to ale od Boha.
Neodstane sa, čo sa stalo,
Pásifaé za to nemohla…

Pred zrakmi ukryť Mínotaura
Daidala Mínos poverí.
Vymajstril kravu (Jeho ďaura!),
Hlava nech sa mu otelí!

Na Knosse vzniká stavba bludu –
Tisícochodbý labyrint.
V ňom Mínotaura skrývať budú,
Nenájde cestu z neho nik…

(Blog priamo nadväzuje na blog Európé.
Astérión – kráľ na Kréte, vychoval troch synov Dia a Európy, 
Hélios – slnečný boh,
Perséis – vodná  nymfa, Ókeanida (dcéra Ókeana)
Dikté – hora s jaskyňou na Kréte, kde sa narodil a prvé obdobie života strávil Zeus,
Knossos – mesto na Kréte s povestným labyrintom,
Faistos, Kidónia – mestá na Kréte,
Daidalos – pôvodne athénsky staviteľ, umelec  a vynálezca, povestný najmä zostrojením krídel pre seba a pre syna Ikara.
Už Plútrachos zastával názor, že Tauros (Býk) bolo meno alebo prezývka veliteľa kráľovskej gardy, do ktorého sa Pásifaé (vyslov Pasifé) zaľúbila. No a ďalšie je ľudská fantázia…Mínotauros = Mínoov býk)

D r a g o 16082012

kráľ Mínós + palác kráľa Mínósa v Knossose z + Ariadna s vretenom nití, dcéra Mínósa a Pásifaé z + Krétska drachma s Mínótaurom, cca z r. 400 p.n.l. z