Drahoslav Mika

Dopletú ľudia všetko časom –
Z Athén či bol, či z Megary,
Plamienok keď mu na trón zhasol,
Z mesta ho králi vyhnali.

A tak tam kdesi ceste popri
Osídlil útes nad morom,
Zbíjava, zbíjajú jak lotri.
Zbojníci nežnú na svojom.

Nemá už Skeiron čisté ruky,
Mnohí sú nimi nebohí.
U Háda má to bez záruky,
Dbá teda radšej o nohy.

Útese na si vodu drží,
Nalieva si ju do džberu.
Postaví obeť chrbtom k stŕži,
Chutnú jej sľúbi večeru,

Nech mu len nohy poumýva,
V drieku má lebo húsera,
Prstami medzi už je špina,
Berie to času neveľa…

K džeberiku keď sa chudák skloní,
Skopne ho Skeiron do mora.
Korytnačka, čo striehne pod ním,
Žravá je ľudo-… potvora…

Obchodia ľudia radšej cestu,
Vyhnú jej z diaľky po poli,
Alebo prejdú cez siestu,
Skeiron keď oči zatvorí.

Théseus o tom začul čosi.
Ľudia však toho natáru…
On mohol by aj o polnoci
Vyliezť si nahor na skalu.

Vyberie ta sa pútnik čoby,
S úsmevom ide na zvedy,
Skeirona zbaviť od choroby,
Nohy mu aby nebledli…

Počká si na džber aj na vodu
(Skeiron je šľachtic tak či tak…
Ďalšiemu už sa teší zhodu…) –
Zbojník bol… Už je neborák!

Théseus k džberu, chrbtom k moru…
Za nohy chopí Skeirona,
Prehodí ponad hlavu svoju…
S korytnačkou sa pokoná…

Théseus a Skeiron z

(Megara – mesto aj oblasť na SV Peloponéze, 
Hádes – boh Zásvetia i Zásvetie samotné)

D r a g o
…

Skeironova cesta, na Skeironovej skale medzi Megarou a Korintom z