Drahoslav Mika

Lapithi ako mravce lezú –
Thessalskí hen sú, v Élide.
Z kútika Pelopovho -Nezu
Sotva už kmeň ich odíde.

Pásajú stáda – kozy, kravy,
Na tróne majú Lapitha.
K susedom býva dotieravý –
Zoberie, a sa nepýta.

Tiahne kráľ na juh z Thessálie,
Uraziť musí cesty kus.
Stádami výdaje si kryje,
Stojí to ale za pokus.

Peirithoos ním je v túto chvíľu,
Ixióna a Die syn.
Ixión v Háde v kole kvíli,
Kentaurov zemi nažrebil.

Jablko nikdy od jablone,
Oliva nikdy od seba –
Pozrela Dia na Diove…
Vravieť to ďalej netreba…

Peirithoos, ľaľa, už je kráľom,
Podedil silu za piatich.
Veľa má. Vidí sa mu málo.
Chudoba cti veď netratí.

Rukám si občas dáva vôľu,
Počúva, cvendží ako zbroj.
Susedov nezve k svojmu stolu,
Vyzve ich radšej na súboj.

Pastieri pasú Théseove
Po pláni stáda kráľských kráv.
Peirithoos svojim pascom povie,
Oni nech pasú opodiaľ.

A keď sa zotmie, nebadane
Cudzie nech k svojim preženú.
Vyvolať vojnu má tým v pláne,
Vlastníctva nádej na zmenu.

Poslúchnu chlapi, čo už iné…
Bývala taká obyčaj,
Krava že bola na príčine,
Na cudzie kráľ ak zálusk mal.

Théseus vzplanie vášňou kráľa,
Athénskym šíkom velí: -V zbroj!
Činy len kráľa lebo chvália –
Siahol im cudzí na pokoj…

z

Zrazia sa vojská v šírom poli,
Ruky si Arés pomädlí.
Nešetria hopli život holý,
Sú tu, aby sa predviedli.

Peirithoos hľadí na Thésea,
Théseus naň sa zahľadí.
Neskončia boj tí do večera
(rovní sú), ktos´ ak nezradí.

Súboj nech kráľmi medzi dvoma
Rozhodne, kto je víťazom.
Ušetrí ľudí taká vojna.
Bez len nech bude podrazov.

-Zastaviť boje! -zaznie rázne.
-Vojaci kruh nech utvoria!
-Zbrane z rúk na zem! Ruky prázdne!
-Nezasahovať do boja!

Dostanú hneď sa meče k slovu –
Sečú sa, iskry lietajú.
Kov o kov cvendží zas a znovu,
Nezmôže nik sa na ranu.

Nepadá nikto na kolená,
Netečie z rán im modrá krv.
Víťaza súboj mečom nemá,
A sme tam, boli kde sme prv.

Vymenia meče za kopije –
Kráľu kráľ živý tvorí cieľ.
Peltés im telo v mihu kryje,
Na zemi nik sa nevystrel.

Bez zbraní idú, k telu telo
Priľne sa. Kto má viacej síl –
Poseidóna, či Dia dielo,
Od otca kto viac podedil?

Ihrajú v oboch žilky bohov,
Koreňmi nohy vrastú v zem.
Sup čierny lieta pod oblohou,
K večeru sa už ťahá tieň.

Silnejší nie je medzi kráľmi.
Probujú ešte päsťami.
Stromosed supov dnes je márny,
Víťaz je stále neznámy.

Znesú viac králi ako voly,
Údermi pod sa neklonia.
Aj česť aj pravda v srdciach horí
Gréckeho podľa zákona.

-Dobrý si, bratku! -rečie jeden.
Komplimom druhý odvetí:
-Môžeme biť sa dní aj sedem –
Nežiada Niké obetí.

-Nevybíjajme sily teda,
Lapme sa radšej Múdrosti.
-Na konci vojny vždy je bieda.
-Prestrieť dám stoly pre hostí –

Pár kráv tu máme, -usmeje sa
Peirithoos. Súper prijíma.
Prísaha. Obeť. Vojskám mäsa…
V kráľovi kráľ už druha má.

Zmierení králi oddnes spolu –
Sily niet, čo ich rozdelí.
Niet konca – kraja rozhovoru
Prvej pri mierovečeri.

(Lapithovia, Lapithi, Lapiti – grécke kmene pôvodne obývajúce Thessáliu – východnú nížinatú časť pevninského Grécka,
Élida – oblasť aj mesto na SZ Peloponézu,
Pelopovho -Nezu = Peloponézu,
Pelops – syn Diovho syna Tantala, podrobne o ňom pozri blogy Tantalos, Pelops,
Peirithoos – syn Ixióna, presnejšie jeho priateľa boha Dia a Ixiónovej manželky Die.  Podrobnejšie pozri blog Ixión. Za Ixionových potomkov sa považujú aj Kentauri. Iní autori ich považujú za potomkov Poseidóna a pod. 
Hopli = hopliti – ťažkoodenci vo vojsku,
Arés – boh vojny (Mars),
Niké – bohyňa víťazstva (Victoria),
Hopli = hopliti – ťažkoodenci vo vojsku,
Peltés – drevený štít,)

D r a g o