Drahoslav Mika

Théseus smúti ovdovelý –
O syna prišiel, o ženu.
Chronos však všetky rany scelí,
Stalo sa to aj blížnemu –

Peirithoos tiež je bez manželky
Ktovie už koľké mesiace.
Pominul už sa smútok veľký,
Lapith sa v koži nesprace –

Do Athén mieri, za Théseom,
Najlepším svojim priateľom.
Dávno už sa mu po ňom cnelo,
Mohli by v žití spraviť zlom.

Pohľadať ženy k boku súce,
Kráľovskej krvi krásavy,
Žiarivé slnka ako lúče.
Trúchliť ich viacej nebaví.

Na spartskom dvore Tyndarea
Vyrastá krásna Helena.
Nejedna mužia duša stená,
Nebude nikým nechcená.

Najkrajšia panna v gréckom svete
Opája princov Hellady.
Po jednom všetkým hlavy pletie
(Raz im to všetkým osladí…)

Omámi oboch čarokrásna
O spartskej deve predstava.
Zaľúbia hneď sa zčista – jasna,
Príhodná chvíľa nastáva.

Helenku uniesť – dohodnuté!
Komu však žieňa pripadne?
Obidvom? To je ale hlúpe –
Pre dvoch sa jedna nekradne.

Dohodu stvrdia kamaráti,
Volajú Dia za svedka.
Chystajú čo sa vyparátiť
Aj aká je v tom zápletka

Povedia zaraz Najvyššiemu
(Otcovi krásnej Heleny) .
Dievčinu nimi unesenú
Osud nech lósom pridelí.

Zostane takto kto bez ženy,
Ženatý nech mu pomôže
Nájsť družku božskej hodnú ceny,
Nájsť družku božskú… Ibaže…

Poradiť prosia Otca Dia,
Ktorá by sa im hodila?
Díva sa Zeus, zíva, díva…
Trúfalosť mu je nemilá.

Vystrelí z nich si ako z kuše:
-Persefóna by takto nie..?
Hádova žena – dievča slušné…
Nájdete u nej pohodlie…

Berú to ako mincu pravú –
Nevraví Boh veď iba tak…
Na obe devy prisahajú.
Potiahol nebo tmavý mrak…

Tľapnú si chlapi na prísahu,
Pohárom vína obmyjú.
Stojí to predsa za námahu.
Žilky im v tele ožijú.

Na kone sadnú. Do Sparty sa
Priatelia dvaja poberú.
Tyndareova svetská krása
Nie je len plátkom na dieru.

Šacujú sprva miestne zvyky –
Kto kedy kade chodí kam…
Do chrámu Artemidy vnikli,
Pritajili sa ku dverám.

Do chrámu panny panna vstúpi,
Nad slnko krásna Helena.
Spaľuje obeť na znak úcty.
Odhalí biele kolená…

Zatvorí oči ku meditu,
Bohyňu lovu osloví.
Netuší búdu na ňu šitú,
Vysloví vďaku Diovi.

Ruky vtom po nej chňapnú štyri,
Umlčia ústa dievčiny.
Nebadať, panna či sa pýri –
Do vreca si ju zašili.

V tíšine prejdú po paláci.
-Na kone! -ktosi zavelí.
V diaľke sa kúdol prachu tratí.
Stíhať ich začnú žoldnieri.

Thessalské ale bujné kone,
Rýchle jak vietor na mori,
Miznú im v diali na obzore.
Zvedavosť už sa rozhorí…

Odhalia rúčky, nôžky, hlavu
Najkrajšej deve Hellady.
Očami po jej tele plávu,
Nik ju však ešte nehladí.

Pripadne lósom Théseovi
Mladúčke žieňa – dvanásť liet…
S dieťaťom svadbu nevystrojí,
Rôčkov pár musí ešte zrieť.

Odvedú dievča do Athidny,
Ukryjú nech ju na ten čas.
Cudzie nech oko neuvidí
V jej zlatých vlasoch slnka jas.

Starúčka Aithra potešená
Mladej sa panny ujíma.
Starostí iných práve nemá,
Vychová ženu pre syna.

Théseus, Helena, Peirithoos – ilustrácía: Odorico Politi z

(Chronos – boh času, 
Peirithoos – kráľ Lapithov, Théseov priateľ, 
Tyndareus – spartský kráľ, nevlastný otec Heleny (jej božským otcom bol Zeus, matkou Léda, bližšie pozri blog Léda),
Helena – tá istá, kvôli ktorej neskôr vypukla Trójska vojna,
z z
Persefóna – dcéra Dia a bohyne plodnosti Démétry, unesená do Zásvetia Hádom, kde sa stala jeho ženou a kráľovnou Zásvetia,
Thessalské kone patrili k najlepším vo svojej dobe,
Athidna – mesto v Attike bližšie neurčené, 
Aithra – Théseova matka)

D r a g o