Drahoslav Mika

Osemnásť rokov…Plný sily
Z lesov – hôr preč sa poberá.
Pamätá slová dobrej víly –
Každého ctiť si priateľa,

Pomáhať slabším, vlasti, mestu,
Nekonať sám a kárať zlo.
Pojať by devu za nevestu… –
Chodom mu mimo- napadlo…

Nahodí kožu, kyjak lapí,
Opúšťa lesy Kithairu.
S pastiermi mlieka dosť sa napil,
Pojedol syra nad mieru.

Na cestu dá sa pravou nohou,
Namieri si to na Théby,
Matku si objať aby mohol,
Osožiť podľa potreby,

Ífikla uzrieť, svoje dvojča,
Otcovi pozrieť do očí.
Rád by sa už tej chvíle dočkal…
Na cudzí krik sa otočí.

Podídu ´kísi chlapi k nemu,
Vyzvedzú, kto je, čo je zač…
Chýba im slušnosť k pocestnému.
Že vraj si býky idú vziať –

Vybrať daň ročnú od Kreonta
Orchomenského pre kráľa.
Ergínos býkov sto má dostať.
(Alkaid zatiaľ otáľa…)

Napadol Ergin sedembranné –
Kreonta primäl k pokore.
Susedu sused takto kradne –
Zožína tam, kde neorie.

Alkaidés ich podobrotky,
Späť nech sa vrátia, pošle preč.
Nedajú naňho, kým je krotký…
Pán levej kože mení reč –

Nevidí sa mu spravodlivé
Odvádzať za nič toľkú daň.
Položí kyjak, kožu sníme,
Voľnosti viacej aby mal.

Pekne im riekne – smejú sa mu!
To si už chlapec vyprosí.
Nebude mlátiť prázdnu slamu –
Na uši siahne, na nosy –

Každého zbaví raťafáka,
Od hlavy uši oddelí.
Rozliatym nad je darmo plakať –
Nebude mliečko k večeri.
………………………………………..

Vítajú Théby svojho syna.
Na výber má zo siedmich brán.
Alkména syna vyobjíma.
Zvedia, jak leva z kože dral,

Päťdesiat nocí jak ho lovil,
(Otcovstve o sa nezmieni),
Vyparatil čo Erginovi…
Aj že sa hádam ožení…
……………………………………..

Odvetný úder Ergin chystá
Za býky, uši, za nosy.
Šíkov pár jeho dozaista
Na pätách Théby roznosí.

Nezaspí ani druhá strana
Vonných na listoch vavrína.
Alkaid velí Siedmim bránam,
Tetivu luku napína.

Postaví vojsko do zostavy,
Zlosynu tiahne v ústrety.
Víťazstvo Ergin neoslávi…
Amfitryj leží vystretý –

Alkaidov otčim… otec čoby
Schytal to. Duša k Hádovi.
Nestačí Ergin rátať hroby,
Zrie, Théban že sa nebojí.

Zapráši sa mu za pätami.
Thébania plienia Orchomen.
Späť býky svoje berú sami.
Uzavrie Ergin radšej mier.

Ku kradlým pridá býky svoje –
Dva razy toľko, čo bol vzal.
Odteraz sám si orie pole,
Odvádzať mohol aby daň.

Pochová Alkaid Amfitrya,
Úctu vzdá duši padlého.
Objíme Kreón ho sťa syna,
Vydáva dcéru za neho –

z
Megara a Héraklés

Megaru, staršiu… princku milú…
Pribudne Thébam pekný pár.
Odloží kyjak. Mužnú silu
Dokázať zať by mladý mal.

(Radamanth pojme súcu vdovu
Alkménu… – až keď dosmúti-…)
Môže sa láska začať znovu.
Mladším sú deti na púti…

Bohovia bratu nesú dary
Ctivé za jeho počiny:
Herma od meč, čo pozná čary,
Seká len, kto sa previní,

Apollón nové šípy s lukom,
Od Héfaista zlatý disk,
Nepriateľa by neprekukol,
Z každého risku nech má zisk.

(Théby – hlavné mesto Boiótie v JV časti pevninského Grécka, 
Na cestu dá sa pravou nohou – u Grékov bola pravá noha šťastná,
z
Orchomenos – mesto v Boiótii neďaleko Théb, 
Ergínos – kráľ v Orchomene, 
Sedembranné = Théby, 
Hádes – Zásvetie samotné aj Boh Zásvetia, 
Megara – Kreontova dcéra  (tiež rovnomenné mesto),
Radamanthys – syn Dia a Európe, jeden z Héraklových učiteľov, po smrti sudca v Zásvetí, 
Bohovia, ktorým bol otcom Zeus, boli vlastne Héraklovými polobratmi. )

D r a g o     jeseň – zima 2012/2013