Drahoslav Mika

Terimach, Deikont, Kreontiad –
Hrdý je Alkaid na synov.
S Megarou rád sa na nich díva,
Nešiel by nikdy za inou.

Tyché sa u nich usadila,
Afroda láskou nešetrí.
Rokov päť minie sa čo chvíľa.
Voľačo visí v povetrí…

Niežeby Héra závidela… –
Natoľko Boh sa neskloní.
Zálety spomnie na manžela –
Nenechá Alka na koni:

Šialenstvo spriadu s Até spolu.
Pomsty čas nastal kýžený.
Zatemnia myseľ Alkaidovu.
Vypudia Tyché zo scény.
………………………………………

S kyjakom lozí… Oči mútne…
Alkaidés nedbá na ľudí.
Majster sa tesár občas utne,
Leví ryk z hrdla vylúdi.

Trasie sa palác strachom Pána.
Megara muža chlácholí.
Synov si Alkaid nepoznáva,
Vidí v nich hrozné potvory,

Ktorými pred sa kyjom bráni.
Hére sa srdce rozbúši.
Synkovia, otcom nepoznaní,
Schytajú kyjom cez uši.

Farbí sa palác dočervena,
Šialenec ďalej vystrája.
Mŕtvych pri deťoch matka stená,
Posiela ktosi pre kráľa…

Synkovia dvaja Ífiklovi
Obrovi padnú do rany.
Jeden aj druhý úder zloví,
Alkaid iba zagáni…

-Stačilo! -vzdychne šťastím Héra.
Navráti rozum chlapovi.
Nechápe Alkaid… Čo tu včera..?
Deti sebe aj bratovi..?

Prečo tie drobné neviniatka…
Poslal on..? Prečo do Hádu..?
Vyhýba sa mu vlastná matka,
Hére sa hrádze nekladú…

(Iólaos, mladší od Ífikla,
Jediný z detí ucelí…
Po rokoch prijme svojho strýka,
Aj s Megarou sa ožení…

Pretečie ale veľa vody,
Veľa sa vetrov preduje.
S Alkaidom spolu budú chodiť,
Priateľa za ho pasuje…)

Pochopí Alkaid, že je márne
Zostávať v Thébach bez úcty.
Odsúdi sám sa na túlanie,
Plačúcky mesto opustí…

(Tyché – bohyňa šťastia, Fortúna, Šťastena, 
Afroda = Afrodita, bohyňa lásky a krásy, 
Áté – bohyňa šaľby a zaslepenosti z
Strachom Pána – t.j. panickým strachom, podľa boha lesov Pána z
Ífiklés – Alkaidov (Héraklov) brat – mladšie dvojča, 
Hádes – boh Zásvetia i Zásvetie samotné, 
Iólaos – mladší syn Ífikla, Héraklov synovec)

D r a g o     jeseň – zima 2012/2013

1 2 bohyňa Héra, 3 Héraklés v amoku,
…
Euripides