Drahoslav Mika

Zo svadby zišlo. Euryt zrána
Zájde sa pozrieť na kravy.
Škerí sa stajne prázdna brána –
Taký ho žartík nebaví.

Po čriede chýru ani slychu.
Mlčia sťa sochy pastieri.
Hľadajú kravy bez oddychu…
Autolyk sem sa teperí…

Podvodník, zlodej Autolykos,
Syn boha Herma, známy kmín,
Živánskych znalec všetkých trikov…
Len Boh vie, skiaľ sa dovalil:

-Prsty v tom budú Héraklove…
A nielen prsty – celá dlaň!
Nedostál kráľ si v svojom slove,
Ženích si teda stádo vzal.

Naletí Euryt na tie slová,
Verí mu celá Oichalia.
Héraklés teraz nech sa schová!
Zlodeja kráv nech popravia!

Odjakživ každý zlodej volá:
-Chytajte, ľudia, zlodeja!
Autolykos je oná škola.
Ífitos bráni priateľa.

Eurytov syn a brat od Ioly
Ífitos klamstvu neverí.
K otcovi chlapec prehovorí –
Spoznal vraj vtáka po perí.

Eurytos syna vypočuje –
Dnu jedným uchom – druhým von.
Vynadá mu, nech nemudruje –
Jasný je zlodej ako hrom!
………………………………………..

Odchádza Ífit hľadať stádo,
Očistiť meno priateľa.
Verí, že kravy neukradol.
Autolyk nech len omieľa…

Opúšťa ostrov. Po pevnine
K Peloponézu vedie púť.
Tyrinthu kol´ sa cesta vinie,
Nemal by pán ním ohrdnúť.

Héraklés chlapca prijme ľúbo,
Prikáže prestrieť na stoly.
Riedené víno tečie prúdom.
Motajú sa po nádvorí.

Vylezú až na hradné steny.
Vlní sa more pod nimi.
Ífitos slová nedocení,
Povie mu, kto ho obvinil

Z krádeže čriedy otca jeho.
On sám že tomu neverí.
Héraklés prijal hosťa vrelo –
Je tu však pozdrav od Héry:

Synovi Dia myseľ zdravú
Šialenstvom znovu zakalí.
Pre Eurytovu hlúpu hlavu
Ífita zhodí zo skaly.

(Autolykos – syn boha Herma, viac o ňom v blogu Sisyfos, 
Ífitos – syn Euryta, kráľa Oichalie na ostrove Euboja,
Vylezú až na hradné steny, vlní sa more pod nimi – v dobe archaickej siahalo more až pod múry Tirynthskej pevnosti, dnes sa o čosi „vzdialilo“)

D r a g o     jeseň – zima 2012/2013