Drahoslav Mika

Popredku pôjdu popútaní.
S prvým ich vojom vypraví
Héraklés s lúčom slnka ranným.
Manželke pošle pozdravy…

Uvíta poslov Déianeira.
Radostnú veď jej novinu –
Víťazný boj že zviedli včera,
Prijme nech devu nevinnú…

Iolu mať že má za komornú,
K čeľadi nech ju pridruží.
Déianu slová do sĺz dojmú –
Vyrastú trne na ruži.

Krásna je dcéra Eurytova…
Mužovi spraví po vôli.
Žiarlivosť v srdci nepochová,
Niekedy láska zabolí…

Pochopí, že nie slúžku pre ňu
Héraklés… Sebe na lóže…
Zavrhne svoju vlastnú ženu…
Bože!…Čože tu pomôže..?!

Spomenie Déia na krv Nessa,
Predsmrtné jeho na slová:
-Od teba manžel nepohne sa,
Vernosť ti večnú zachová…

Krv moja skrýva v sebe čary.
Napusti ňou mu jeho šat.
Krv moja lásku vašu spári,
Srdcia vám budú spolu hrať.

Uteká zaraz do komôrky,
Nádobu s krvou opráši.
Na Iolu fľochne pohľad zhorklý…
Ryšavá už tak nestraší…

Nessovou krvou chitón strieka.
Lichasa – posla najme si.
Manžela nech jej vyoblieka,
Tak ako kážu móresy.

Zapriaha Lichas, hneď sa rúti
Od Déianeiry vozataj.
Život je krátky, ale krutý,
Od honca prijme héros dar…

Zíde sa vojsko na obetu.
Héraklés v novom chitóne
Preruší pieseň nedopetú…
Polapí dych a zastone…
…………………………………

Čakajú doma na hrdinu,
Striedajú noci dlhé dni.
Netuší žena svoju vinu,
Poslov niet, ani pochodní…

Vypraví Hylla Déianeira.
Materi syn sa neprieči.
K táboru kone vrané mieria,..
Nikomu nie je do reči…

Slzy zrie v očiach bojovníkov.
Lichas s ním slovo prehodí:
-Obliekol chitón… Zrazu skríkol…
Od neho bolesť neschodí…

Objíme v plači Hyllas otca.
Bolesťou tvár má skrivenú.
Žena ho, ktovie, či sa dočká…
Domov sa kone poženú…

Hlas sa mu chveje. Matke vraví,
V tábore čo sa dozvedel:
-Obliekol chitón červenkavý…
Obetný oheň zažať chcel…

Odrazu sám bol ako v ohni,
Smolou ho čoby poliali.
Liečivé byľky nepomohli,
Bezradní sú tam lekári…

Zrútil sa na zem pri oltári,
Strhával handry zo seba.
Najlepší bojci pri ňom stáli.
Horkosti pohár vystrebal.

Na šelmy volal, divé zvery,
Zožerú nech ho zúrivé…
S Thanatom už sa, zdá sa, zmieril,
Aj keď je ešte nažive.

-Skoro ma na loď, chlapi! – zvolal, –
Neumriem nech vám v cudzine!
V Tirynthe… To je vôľa moja…
Manželka nech ma privinie…

Opomnie vtom sa Déianeira –
Takto to ona nechcela…
(Určite za tým väzí Héra…)
Od Hylla preč sa poberá…

Odíde svojej do komnaty,
Chladnú zbraň sníme zo steny…
V trápiech si život mečom skráti…
(Thanatos ňou je nadšený.)

Po chvíli po nej Hyllos vstúpi…
Pochopí, tkvie v čom príčina.
Neraz je život skúpy, hlúpy,
S človekom metie, vyčíňa…
…………………………………..

Potichu dôjde sprievod domov…
Stúpajú… Nikto nežiari…
Pod Oitou, horou Osudovou,
Hýbu sa muži pomaly…

Héraklés prosí syna Hylla,
Pozbaví nech ho života.
Hyllos sa ale nepohýna,
Hérakla prosba stroskotá.

Otcovu drží chlapec ruku,
Poslednú idúc na cestu
-Vystrieľal som ti, synku, z luku…
…S Iolou sa ožeň… nevestu…

Pochopil, láska ako bolí…
Na Oite stavať poručí.
Stínajú stromy, krešú koly…
Hrdina nech sa domučí…

Posadí sám sa na štós dreva,
Podpáliť prosí priateľov.
Viacej mu slávik nezaspieva…
Belasé nebo stemnelo…

Nemá sa nikto k tomu činu,
Fakle sa nikto netýka…
Héraklés prosí omladinu…
Filoktét mravom vyniká:

Pochodeň vezme, k nebu pozrie,
Čelom sa k vatre postaví.
(Získa tým zbrane Héraklove
a raz sa nimi preslávi.)

1 Héraklés mení kožu leva za chitón pokropený smrtiacim „nápojom lásky“, 2 zúfalá manželka Déianeira, 3 Héraklés na hranici, 4 Filoktétos zapaľuje hranicu s Héraklom,

(Časť blogu Déianeira úzko súvisí s časťou 36 Nessos, 
Nessos – kentauros, ktorý z pomsty oklamal Déianeiru, že jeho krv lieči lásku, krv otrávená hydrinou krvou však pôsobila ako jed,
Chitón – druh odevu podobný rímskej tunike z
Thanatos – boh smrti, 
Oita – hora (Oitos znamená osudový), pohorie alebo hora tohoto mena sa nachádza v strednom Grécku neďaleko Thermopyl, teda nie pri Tirynthe. Môžu však byť aj dve hory rovnakého mena, alebo mala byť zdôraznená osudovosť miesta. 
Filoktétos – neskôr sa stal thessalským kráľom a hrdinom Trójskej vojny (podľa veštby bez Héraklových zbraní by neboli Achájci – Gréci zvíťazili, a Héraklov luk vlastnil práve on z)

D r a g o     jeseň – zima 2012/2013