Drahoslav Mika

S podliakom vojska mraky čierne.
Démofoón strojí obranu.
Veštcov sa pýta na znamenie –
Zvíťazia, či sa poddajú?

Odpoveď krátka od mantie:
-Víťazstvo žiada obetu.
Obeta v panne čistej žije.
Alebo – s nami zametú.

Mesto chce dostať do nevôle
Nespratný z vôle Héry kráľ,
Démofoónta zvrhnúť dole,
K odšelcom bližšie aby mal.

Navlieka Hyllos pancier, prilbu,
Leskne sa v ruke ostrý meč.
Rozsekal hneď by z Mykén hnidu!
Uvíta Arés krvoseč.

Život a smrť sa stretnú v boji,
Zakrúžia Kéry nad krvou.
Kto koho ako prvý skolí?
Kto koho prvý za hrdlo?

Ioláos tiež sa k svojim druží,
Poťažká v ruke kopiju.
Prispieť chce, ako čestní muži.
Spomienky kmeťa ožijú…

So sebou mladosť silu vzala –
Staroba sivie na hlave.
Pošteklil rád by zbraňou kráľa,
Ruky sú ale mľandravé.

Od Hylla prosí jeho kone,
Bojový voz si opáči.
Nemieni hniť tu podaromne,
Za koniec ťahať, za kratší.

Zapáli obeť na oltári,
Dobrým sa Bohom privraví.
Prosí ich muž už vetchý, starý
Nie z pasie či zábavy

Jediný na deň vrátiť sily,
Bol aby ako pri Lerne,
Ruky meč aby uchopili,
Nepriateľ ak sa priženie.

Vypočul Zeus. Všetko zváži.
Ioláos rátať môže s ním.
Naberá starec na kuráži,
S úsmevom ide ku svojim.

Démofoón v čele Athén stojí,
K nemu sa Hyllos pripája.
Ioláos na voz v lesklej zbroji…
Sťa z neba spadne Makaria:
……………………………………

-Za obeť Boh si pannu žiada –
Inakšie padnú Athény!
Som mladá a mám život rada.
Predo mnou lós je hodený.

V porobe život je len bytie.
Kladiem sa sama na oltár.
Miesto mňa vlasť nech drahá kvitne,
Zožne nech každý to, čo sial.

Uľahne sama na kamenný,
Na oltár svätej obety.
Prijme Boh život mladej ženy,
Smrti dych tvár jej osvieti.
……………………………………

Zastane Arés na pahorku.
Miesto má ako na dlani.
Prináša vojna kôrku horkú.
Začať boj nič už nebráni.

Athéna sliedi z Akropoly –
V Božích je rukách meč aj štít.
Zdeptať si mesto nedovolí,
Spravodlie musí zvíťaziť!

Zoradí Eurysth svoju hordu.
Démofoón bojcov povzbudí.
Na seba vozy bojné pôjdu,
Dopadnú zbrane na ľudí.

Dvihne sa nahor mestská brána.
Athény s kráľom na čele
Urobia výpad na oplana.
Vojsko sa s vojskom premelie.

S horou sa hora nestretáva.
Stretá sa človek s človekom.
Kráčajú spolu smrť a sláva,
Robia si ľudia napriekor.

Kov o kov cvendží, revú muži,
Rozerdží kôň sa ranený.
Krvavej šliapúc po kaluži.
Uviazne strela v brnení.

Na svoje prídu tu si Kéry.
Thanatos duše neráta.
Zlietnu sa supy ku večeri.
Padajú hlavy do blata.

Démofoón seká, bodá, tlčie…
Nehne sa Hyllos od kráľa.
Spoločne drvia plemä vlčie.
Ioláos sťaby otáľal…

Na voze stojí vo výzbroji.
Kohosi kmeť náš vyzerá…
Vzpína sa párik bujných koní…
Eurystheus!!! Hor´ sa na zvera! !!

Vyrazí starec do stíhania…
Tmavý mrak povoz zahalí.
Zniesla sa z nebies Božia tajna…
Rozplýva chmár sa pomaly…

Ioláos! Mladý! V plnej sile!
Kedysi ako pri Lerne…
V Mykénach smrdí čosi hnilé –
Eurystha bričku doženie.

Narazí vozom o voz vraha –
Eurystheus v prachu na zemi
Po meči svojom márne siaha.
Ioláos chvíľku nelení –

Mykénca mláti, kade príde –
Za seba! Mladých! Za strýka!
Spútava údy podlej hnide.
Spod Athén vojsko uniká,,,

Do mesta vtiahne víťaz čoby,
Obetu kladie na oltár.
Nepadlo mesto do poroby,
Porobený je Mykén kráľ.
…………………………………..

Zvedavý národ poprichodí –
Každý chce uzrieť netvora.
Rozsieval zlo – žne jeho plody.
Spoznáva pachuť príkoria.

Alkména – matka Héraklova –
Spomína trýzeň na syna.
Nenávisť k nemu akú choval,
Za ľudskú tvár ho neprijal.

Starenka city neovládne –
Eurysthu oči vyškriabe!
Teraz je odľud celkom na dne.
Visí mu život na babe.

Rozbehnú k nej sa stráže kráľa.
Nestihnú… Siahne po noži!
V krvi sa Eurysth svojej váľa –
Zlo zlom sa iba kynoží.

Stiahol sa Arés. Nastal pokoj.
Nad mestom bedlí Athéna.
Zbavil sa Tirynth svojich okov,
Jarmom pod cudzím nestená.

(Démofoón – athénsky kráľ, syn Thésea, 
Hyllos – syn Hérakla a Déianeiry,
Makaria – dcéra Hérakla a Déianeiry, 
Ioláos – synovec Hérakla, syn jeho brata Ífikla, 
Alkména – matka Hérakla, 
Mantia – veštenie
Arés – boh vojny, 
Athéna – bohyňa spravodlivej vojny, patrónka Athén, 
Kéry – bohyne násilnej smrti, 
Thanatos – boh smrti, 
Akropola – vyvýšená, posvätná, časť mesta s chrámami, Athéne bol zasvätený chrám Parthenon (teda Athéne Panenskej)
Usadne Arés na pahorku – v Athénach je pahorok Areopagos, teda zasvätený bohovi Areovi)

D r a g o     jeseň – zima 2012/2013