Gordios – roľník lopotí sa,
Seje, žne, orie na poli.
Na stole vždy je plná misa,
Ruky má – hlad ho nemorí.
Domov sa rataj z poľa zberá,
Pred vozom vôl sa teperí.
Na nohu z nohy gracká zviera,
Ďaleko ešte k večeri.
Z jasného neba orol zletí,
Usadne voznom na oji.
Orol je Diov letúň svätý,
Človeka vták sa nebojí.
Pazúry zatne, neodlieta.
Spoločne dôjdu Telmessa.
Profétnu devu v bráne stretá,
Všetečnosť ľudská ozve sa.
-Odtaj mi, prosím, panna drahá,
Prečo ten orol na oji,
Opustiť voz sa stále zdráha,
K volovi ´čo sa pristrojil?
-Znamenie zhora, -dievča zjaví, –
Hodné je veľkej obety.
Vykonáš ak ju, dôjdeš slávy,
Boží vták z oja odletí.
-Prisadni ku mne, milá žena,
Pomôžeš mi pri oltári.
Osudu verím na znamenia.
Dievčine tvár sa rozžiari –
Profétnym okom do sudbiny
Dievčina bola nazrela:
Zbaví sa Gordij hrdlačiny…
Na voz sa k nemu vyštverá…
Obetu Bohom pália, lejú,
Orlí voz ďalej poženú.
Gordios deve povie, že ju…
Že si ju pojme za ženu.
……………………………..
Pominul kráľ sa vo Frýgii,
Nové sa blýska na časy.
Potomci sa mu nezrodili.
Orákul veštbu ohlási:
-Vraví tak Osud, ľudia moji,
Frýgii dôjde nový kráľ.
S Diovym orlom na vozoji,
S volom by ku nám vtiahnuť mal.
S nevestou spolu na vrchvoze
Víta si kráľa Frýgia.
Gordios strnie v hrdej póze,
Vladárske žezlo prijíma.
Vyplnil orol orliu rolu,
Peruťmi mávne, odlieta.
Snímajú postroj z vola dolu,
Frýgia nech ho pamätá:
Uložia štverne v Božom chráme –
Gordiov uzol nemá pár.
Mnohý si nad ním hlavu láme –
Jak by ho, dumá, rozmotal?
Um svoj ak ktosi v hlave nosí,
Záhadný uzol rozvije,
Bude mu Osud nápomocný –
Pánom sa stane Ázie!
Lesknú sa v oji drápov stopy
Diovho orla zo zlata.
V bohatstve kráľ sa bude topiť…
Frýgia bude bohatá…
………………………………………
Poručí Ída srdcu kráľa
Synáčka. Nech sa postará…
Gordios za mak neotáľa,
Vypiplá princa od mala.
Orfea pozve k svojmu dvoru –
Do tónov chlapca ponára.
Brnkajú, pištia, pejú spolu,
Rozochvie struny kythara…
Do chrámu Mídás s Gordionom
Kochať sa chodia ojami.
Dotknú sa škrabov vrytých orlom –
Zlato ich celkom omámi.
Mídovi vštepí zvyky vládne,
Milovať má že kráľ svoj ľud,
Nakŕmiť jeho hrdlá hladné,
Človekom nesmie pohrdnúť.
…………………………………
Odíde Gordij do Zásvetia,
Frýgiu synu poručí.
Zlato je kráľom prameň svetla,
Slepého vedie po lúči.
(Telmessos – mesto vo Frýgii, dn. J Turecku,
Frýgia – v staroveku štátny útvar v Malej Ázii,
Ázia – v oných časoch sa ňou rozumela dnešná Malá Ázia,
Profét – veštec, profétny – veštecký,
Orákulum – tu: veštec,
Gordiov uzol (nesprávne je teda gordický, slovo je odvodená od mena kráľa Gordios, a tak je to aj v iných jazykoch, jeho problém vyriešil až Alexander Macedónsky svojským spôsobom – preťal ho mečom. Mal so sebou technika, ktorý by to bol riešil technickejšie – stačilo vytiahnuť z oja závlačku… http://mika.blog.pravda/gordion/
Orfeus – najslávnejší hudobník staroveku, lýra, kythara, podrobne o ňom v blogu Orfeus a Eurydiké,)
Mohyla – hrobka kráľa Gordia, Mídasovho otca, Ankara, Turecko
Celá debata | RSS tejto debaty