Drahoslav Mika

Švici slunko až do poražeňa,
U kešeňi ňemam na pivo,
Ňema euro aňi moja žena – 
Co to, Bože, ňeška za život?

Kediška me buľi kamaraci, 
Poplaciľi jeden druhomu.
Chto me zbači ňeška, ta še straci, 
Pozamika dzvere do domu. 

Ňečapuje kačmar na šekeru, 
Ňenaľeje aňi poldeci.
Dze še u nas skupi ľudze beru?
Podražel i čungau pre dzeci. 

Kebi bulo pivo na požičku – 
Na tri splatki abo na štiri –
Do založňi bi mi odňis švičku,
Ket už kačmar taki ňeščiri. 

Za tri švički pozvem kamaratku –
Ukradnuc jich možem z koscela – 
Obľekla bi sukňu minikratku, 
Karčma bi ľem na nas patrela. 

Ňepatri še kradnuc u kosceľe, 
Rucaju tam centi do dzvoňčka.
Zadarmo mi kačmar ňenaľeje, 
Aňi kebi mi ho pobočkal. 

Bo kačmar ma šerco zos kameňa – 
Rozbijac z ňim može orechi. 
Buchňem z dzvermi, povim: -Dovidzeňa! 
Pojdzem vipic pivo na Čechi!
…………………………………………………

Malý kurz veľkoozorovčiny:

Švicic – svietiť
Kešeň – vrecko 
Kediška – voľakedy
Zbačic – zbadať
Čungau – žuvačka
Švička – sviečka
Ščiri – štedrý
Patrec – pozerať (sa)
Dzvončok – zvonček

D r a g o      31082013