Drahoslav Mika

Zaránky pôjde Proitos z hradu.
Bellerofontés sladko spí.
Bosé sa kroky chodbou kradnú.
K lôžku sa hosťa priplichtí

Kráľovná Anta – zvodná, mladá,
Spiaceho bozká na oči,
Šepne mu, že by sa s ním rada…
Na nohy spiaci vyskočí!

Odstrčí ženu roztúženú,
Uštipol by ho čoby had.
-Proitovi toto – za odmenu?!
Jeho mu siahnuť na poklad?!

-Anteia, odíď! Prosím, prosím..!
Podržím jazyk na vôdzke…
Nerieknem slovka, ku mne čo si…, –
Kráľovnou pred sa vykokce.

Chystá mstu žena ohrdnutá.
Urážku len tak nenechá.
Nenávisť myseľ kráľky spúta:
-Poviazať by ho do mecha,

Pohodiť vlnám, nech ho berú,
Zhynie nech kdesi na mori.
Do srdca z luku pustiť strelu…
Lampy knôt nech mu dohorí!

Vyruší kráľa v kráľovaní:
-Riadna je Fontés potvora!
Neváži pôct si tebou daných,
Nosí nos dvorom dohora.

-Miláčik, Anta, zdanie klame –
priateľ je môj a náš je hosť.
-Natrčil k tebe prázdne dlane,
prichýlil si ho na milosť!

-Mladý je, ale nie je hlúpy.
Tirynthu nie je ku tiaži.
-Za drachmu môžeš si ho kúpiť!
Teba si vôbec neváži!

-Neruš ma, drahá, v kráľovaní,
hlavu mi nechaj v pokoji.
Dvorom je hosť náš milovaný.
-Uvidíš, čo ti vystrojí!

Pár dní len minie. Žena mladá
K Proitovi vstúpi pokorne.
-Na prsiach svojich chováš hada!
Bellerofontés na tróne,

Na stolci tvojom už sa vidí.
-Nedávam hlúpe na reči.
-Aj mne sa toto všetko bridí.
Otrok to ale dosvedčí!

Uplatí sluhu – sykofanta.
Bellerofont má na mále.
Pri takej zvesti končí sranda –
Úmysly veď sú nekalé.

Na tretí raz vraj všetko dobré…
Pribehne žena vzrušená
(Eris, daj, nech to manžel zbodne! –
k bohyni sváru vystená.)

-Korinťan siahol moju na česť.
O lásku prosil slávny hosť.
Pred tebou žena tvoja plače.
Zaslúži smrť si za podlosť!

-Zaslúži, veru… -Kráľ pritvrdí.
Uverí podlú v klebetu.
Nebude ruky špiniť v krvi,
Intrigu inú upletú.
…………………………………….

Vypraví hosťa do Lýkie
S posolstvom kráľa k tesťovi.
Na dosky z hliny písmo vryje,
Navečer je s tým hotový.

Doštičky zloží písmom k sebe.
Kráľovskú pečať pripojí.
Vypáli v uhlí na pahrebe.
Zaželá cestu v pokoji…

Poňatia nemá, čo je v správe.
Bellerofontés neráta,
Ortieľ že nesie o poprave –
O svojej… Do rúk… Pre kata!

Do Lýkie!

(Fontés = Bellerofontés, 
Drachma – platidlo v gréckych mestách, 
Sykofant – platený udávač, 
Eris – bohyňa sváru)

D r a g o     IV/V2013