Drahoslav Mika

Do mýtov už je zapísaný:
Dorazil hroznú obludu,
Solymom skrížil podlé plány,
Obšmietať sa tu nebudú.

Za Pontom trčia Amazony,
Boja sa pustiť do boja.
Uložil Lýkov pri potôni,
Na trón ho Íobat povolal.

Zlatú má ženu, súce deti,
Ako kráľ tiež je vážený.
Kedy kam zachce, Pegas letí,
Bez ženy Proit je súžený…

Postáva, dumá, čo by ešte..?
Zahynúť nechce od nudy.
Nezastal nikdy na polceste.
Hlodá červ, keď sa prebudí.

Zmyslí si, že sa Bohom stane,
Alebo aspoň vyrovná.
(Osud to ale nemá v pláne,
tobôž nie Božia kráľovná!)

Popustí uzdu fantázii,
Popustí uzdu Pegasa.
Prízemné sny sa poplnili,
Na Olymp Fontés štverá sa.

Zatumaní mu oči pýcha.
Neradno s Bohmi kocky hrať.
Prízemným človek vetrom dýcha,
Bohom hrá Osud do karát.

Olympskí zvedia, čo sa deje.
Vznesie sa rojko nad hory.
Zaveslia krídla na galére,
Vášeň sa v srdci rozhorí.

Oblieta Olymp zhora, zboku…
V Diovej duši vzkypí zlosť.
Po blesku siahne s iskrou v oku.
Mihnú sa krídla, mihne chvost…

Rýchlu smrť chlap si nezaslúži –
Remeslo Zeus ovláda.
Rýchlo mrú v boji čestní muži.
Na koňa poštve – ovada!

Nedrží ovad v úcte zviera,
Pegas je preňho púhy kôň.
Poštípe koňa, kôň sa vzpiera –
Vyletí jazdec úchytkom.

Učený nikto ešte z neba…
Dopadne rojko na hlavu.
Zhodne sa Olymp: -Tak mu treba!
A nech má hlavu boľavú!

Dopadol kamsi do močarín,
Vytrúsil rozum do blata.
Zle vidí, čuje… Stal sa starým
Olymp ho viacej nemáta…

Bohov sa hanbí, hanbí ľudí,
Po mútnych vodách neloví.
Thanata u len súcit vzbudí:
-Pôjdeme, bratku… K Hádovi…

(Pontos – more, tu – Čierne more,
Thanatos – boh smrti, 
Hádes – boh Zásvetia i Zásvetie samo)

D r a g o     1904/08052013

Bellerofontés a lýkijci v boji

na Olymp

na dne

__________________