Drahoslav Mika

Od ucha k uchu chýr sa šíri:
-Kráľovský pastier je sťa býk!
-Zahubil obrie vlky štyri!
-Všetko vie, dosiaľ ako nik…

Od ucha k uchu: -Šušu – šušu…
Kandaula fáma pobaví.
Zachránil ovce, sebe dušu…
Vrtkejší vlk je od kravy…

Chlapíka rád by zblízka zočil.
-Múdrejší, ako iných päť…
-Bystrejšie má od sovy oči.., –
Od ucha k uchu čuje znieť.

Vypraví posla za pastierom.
Gýgovi pošle pozdravy,
Ukáže nech mu, ktorým smerom,
A nech sa uňho zastaví.

Oblieka Gýgés chitón nový.
Za rosy pravou vykročí.
Bochníček syra Kandaulovi.
Meria krok letným úbočím.

Otočí prsteň čiernym k dlani:
Teraz tu bol, a už ho niet.
Sťa oko v hlave si ho chráni.
Súmrak padne čo nevidieť…

Mohol by prespať v lese vari.
Ďaleko dnes už nedôjde.
Stelie si lôžko z lístia, trávy,
Úctu vzdá Matke – Prírode.

Usína sladko. Do snov vpláva.
Seléna zrie mu do tváre.
Na stopkách uši… Ľudská vrava!
Otvára oči ospalé…

Otočí prsteň okom k dlani,
Prejde si rukou po líci…
Pri vatre hostia nevítaní –
Piráti a či zbojníci !

-Hostina dnes je u Kandaula, –
Prerečie starší z čeliadky. –
Podlé sú stráže odpradávna.
Vhodné sú zajtra vyhliadky.

Spať budú ľudia po zábave,
Nikomu na um neskočí,
Zbojníci že ich lúpia práve.
Ráno kráľ oči vyočí…

Nočná je smena podkúpená.
Prejdeme múrom pri veži.
Poplazíme sa na kolenách –
S pokladom zbojník nebeží.

Vypočul Gýgés viac než treba.
Do svitu dospí v pokoji.
Prikrývku hviezdnu ťahá z neba,
Čeliadku zajtra odzbrojí.

Na bránu búši do paláca,
Pred trón ho stráže odvedú.
V paláci pastier sám sa stráca.
Kandaulos zve ho k obedu.

-Inak ťa vidia moje oči,
Inakšiu mal som predstavu –
Obra som čakal, že sem vkročí…
-Spolieham viac sa na hlavu.

Poviem ti, čo ťa v noci čaká,
Ochrániť chceš ak poklady…
Paláca kol´ sa zbojníč fláka.
Stráž nočnú zavri do klady.

Môžeme vyčkať spolu v skrýši.
Preliezť má zberba do dvora
Cez hradbu, kde sa veža výši.
Klepec nech na nich nastroja.

Kandaul chvíľu dumá, hľadí,
Gýgovým očiam uverí.
Stráž, ktorá kráľa za groš zradí,
Odvolá z postov k večeri.

Schystajú pascu bratom lesa,
Za polnoc bandu zlapajú.
Od Gýga kráľ už nepohne sa,
Nočnú stráž vedú na malú…

Bez Gýga budú ovce bľačať,
Radcom sa stáva pri dvore.
Chýba mu trilok škovrančaťa
Aj hrudka syra v komore.

Necekne Gýgés o prsteni.
Radca je veru nehlúpy.
V Lýdii Kandaul posty mení,
U kráľa podliak nakúpi.

Chodí sám radca na prezvedy,
Načúva, nik ho neuzrie.
Pomáha čestným ľuďom z biedy,
Oplanov držia na uzde.

Kandaul trestá podvodníkov.
Odhalia spolu podlé lži.
Na oboch ľud si v dobrom zvykol,
Z krajiny čestný nebeží.

Zákon má ruku siahodlhú –
Naloží, hrozí, pohladí.
Kráľovi Gýgés dáva vzpruhu,
Dáva kráľ jeho na rady.

(Seléna – bohyňa Mesiaca,)

D r a g o     V/2013