(Pre každý prípad uvádzam aj druhý variant ukončenia príbehu.)
Dobritka ľudia jazyk ostria,
Odkedy stojí svetom svet.
Nenávisť – závisť je tá osla…
Poznáme to už naspamäť.
Nedajú spokoj duši Gýga,
(O mŕtvych aj keď v dobrom len…)
K ušiam sa pletka doterigá…
(Iba to zrno od tých pliev…)
…………………………………………..
Do služieb Kandaul Gýga najme,
(Prsteň sa v dlani ututlá.)
Vyčúva reči zradné tajne,
Podliakov stíha pokuta…
Z dôvery idú do dôvery.
S poradcom kráľ sa spriatelí.
Neprivrie pred ním žiadnych dverí,
So všetkým rád sa podelí…
Prsteňu vďaka veľa zvedia,
Nestojí nič im na púti.
Vedia, lož koho pravdu zjedla,
Komu čo nie je po chuti.
Jedného dňa sa ako muži
O ženách bavia, o kráse.
O svojej kráľ sa poroztúži,
Jazyk si na nej popasie.
-Na svete nieto krajšej ženy,
Schovať sa môže Helena.
Spanilé telo zrak môj plieni,
V Bohyňu sa mi premieňa.
Žehnám jej telu. Nehy plná,
Hebučká ani Božia laň.
Dýcha keď, prsia sa jej vlnia,
Otvorí okno dokorán…
-Verím ti, kráľ môj, že je šumná –
Kráľovná medzi ženami.
Láskou hrá lýry každá struna,
Pižmom keď hlavu omámi…
-Uzrieť raz bude lepšie hádam,
Počúvať ako tisíckrát.
Uvidíš, jak si peplos skladá,
Pretože si môj kamarát!
-Netreba, Kandaul..! Tak ti verím..!
Tebe len právo náleží
Manželku láskať na posteli.
Nechcem žiť s vinou vo veži.
Protiví sa to dobrým mravom,
Nápadu tvojmu uhýbam.
Zvedia ak vonku čo len málo…
Chýba nám vari galiba..?
-Chvílinku, Gýgés, moment malý.
Ona to ani nezbadá.
Šero ťa spálne bude haliť.
S kráľom sa, Gýgés, neháda…
Počúvne teda, aj keď nerád.
Použiť prsteň nemôže,
(Kráľovi nebude sa vzpierať.)
Odhalil by sa pretože.
Kandaulos čoby pavúk siete
Pospriada plány na ten akt.
Netuší, kto sa do nich vpletie,
Na konci kto sa bude smiať.
Do temna kúštik ešte chýba.
Na lôžko Kandaul ľahne si.
Utají v kúte spálne Gýga,
Kryjú ho dlhé závesy.
Chvílinku nato… Môjtybože!
Odchlopiac dvere dokorán,
Cupitá na kráľovské lóže
Ľahunkým krôčkom čoby laň,
Na líčkach úsmev lásky plný,
Pod peplom vnady ukrýva,
Lampy knôt v oleji sa vlní,
(Pod lampou vždy tma nebýva…)
Rozopne sponu na peplose,
Belostné pliecko odhalí…
Ramienka holé, nôžky bosé…
Sníma si odev pomaly,
Olejom vonným vnady natrie…
(Gýgés je celý bez seba…)
Hrebienkom češe vlásky zlaté…
Nie!!! Viac mi vidieť netreba!
Oblôčik malý v stene zíza,
Kráľovná doň sa zapozrie…
Potichu Gýgés, ako prízrak,
Nestalo kým sa dačo zlé…
Búši mu srdce, krv sa búri…
Zatvorí oči – hmlí sa svet…
Nechce byť svedkom procedúry…
Vyplantá von sa… Trieli het!
-Videl som, čo som vidieť nemal.
Odpusť mi, Zeus, previnu.
Mužovi patrí jeho žena.
Z jej krásy som sa pominul…
Okienko v stene zrkadlené
Votrelca kráľke ukáže.
K mužovi ľahne do postele.
Nebude volať na stráže.
…………………………………
Hlúpejší večer ako ráno.
Kráľovná v peplos odetá
Predviesť dá Gýga zadnou bránou.
Mieni zniesť hosťa zo sveta.
Uznáva Gýgés ženy právo.
V spovedi všetko vyklopí.
Nútený bol že svojim kráľom…
Zráta to kráľka dokopy…
-Jeden z vás, Gýgés, hlavu stratí –
Alebo kráľ, alebo ty!
Dávam ti voľbu, hosť môj zlatý,
Komu tú smolu na päty..?
-Komuže by sa umrieť chcelo
Pri sile, v rokov rozkvete.?
(Kráľovnej zvodné spomnie telo…)
Víno je celkom dozreté.
Vládkyňa ak už inak nedá…
Kandaulos veď ho namočil…
Nad kráľom ortieľ vypovedia,
Vzájom si pozrú do očí…
Na mieste, odkiaľ Gýgés civel,
Kráľovi srdce prebodnú.
Vdova je žieňa lásky chtivé,
Ponuku má hneď výhodnú:
Dáva mu ruku, kráľsky stolec…
Tŕžia len chválu od ľudí.
Pastiera zbavil prsteň oviec.
Aj čestný človek poblúdi…
………………………………………
Nedajte vždy na ľudské reči,
Ohovárať sa nesvedčí.
Zdravému umu lož sa prieči.
Hlúpeho ale presvedčí.
(Helena = Helena Spartská / Trójska. V jednom variante podania sa aj ona, manželka Kandaula volá Helena. Ale to by už bolo tretie podanie….
Pižmo – voňavá látka vylučovaná žľazami niektorých zvierat, používaná vo voňavkárstve)
motív obrazu je namaľovaný podľa Herodotovej verzie príbehu
najstaršia verzia z Asýrie
__________________________________
__________________________________
ďalšie magické prstene
.
2
.
.
najčarovnejší je asi „Löwensköldov prsteň“ Selmi Lagerlöfovej
.
Celá debata | RSS tejto debaty