Drahoslav Mika

Hélios končí nočnú siestu, 
Obriadi krídla, kopytá,
Ružovú Éós, svoju sestru, 
Otvoriť bránu popýta. 

Zjaví sa v bráne nečakane
Faethón, srdcu milý syn.
Hélios vystrie k nemu dlane:
-Čímže ťa, synku, uhostím..?

Prižmúri oči oslepený – 
Tratí sa palác vo zlate – 
Lesknú sa stĺpy, lesknú steny, 
Diamantmi izby posiate…

-Neidem, otče, na hostinu.
Prichádzam zvedieť pravdu len:
-Epafos prská na mňa slinu!
Odtiaľto ja sa nepohnem, 

Nezviem kým, či som ozaj Boží – 
Ty otec môj a ja tvoj syn!
Hélios duchom zrazu ožil:
-Na Božiu česť ti hovorím:

Ja som tvoj otec, nikto iný. 
Boh mi je svedkom… Teda – ja…
Dráždi ťa Epaf bez príčiny. 
Poslať ho môžeš do hája!

Pri vodách Stygy sľub ti dávam:
Splním ti každé želanie. 
Závisťou praskne nech mu hlava. 
Po čom ti duša zamanie?? 

-Ďakujem, otče. Teraz verím.
Kladú sa sľuby do huby. 
Dokážem, že som silný, smelý…
Kočiar tvoj sa mi zaľúbil!

Zaľúbil sa mi záprah zlatý – 
Tátošom páru v svete niet.
Dovoľ mi vziať ich za opraty, 
Odhora uzrieť Boží svet.

-Vysoko siaha tvoja snaha – 
Moje je miesto na voze…
-Stygou si sa mi zaprisahal!
-Slovo vziať nazad nemôžem…

Slabú máš ruku, milý synu, 
Chytré sú moje koťuhy.
Nezvládol by si Božiu drinu, 
Naraziť môžeš do dúhy…

-Ale no, otec… Dosť mám sily, 
Hravo ti kosti prerátam…
-Nechceš snáď, aby sme sa bili..?
Tátoše civia na vráta.

-No a čo Fobos? – Je tam toho..!
Nekrúti sa mi hlava, ver!
-Držať voz v brázde či bys mohol? 
-Udržím! Len mi ukáž smer! 

Pochabosť s mladosťou sa snúbi.
Naskočí na voz, švihne bič!
-Len by sa šuhaj nezahubil…
Mrcha je z neho pohonič…

(Styga / Styx – zásvetná i posvätná rieka, na jej vody prisahali Bohovia, porušenie prísahy sa kruto trestalo. Bližšie o tom v blogu Héraklés, časť 27 – V Zásvetí 
http://mika.blog.pravda.sk/2013/03/27/herakles-27-v-zasveti/
Fobos – syn boha vojny Area, zosobnený Strach)

D r a g o     05/2013