Dorástol v tele, dospel v duchu.Maii sa, mamke, privraví:-Prežiť chcem život plný vzruchu, Stačilo hier a zábavy.

V pohode lapí prvú lýru, Rozochvie struny prstami, Preletí nápev cez dolinu, Ľúby tón dušu omámi.

Na Olymp nosia ambróziuPlejády spoza šírych vôd.Obadá Zeus devu milú, Pohladí žezla svojho hrot.

Pásava Ákis ovčie stáda,Trávička kde sa zelená – Šťavnatá chutná pažiť mladá, Vodička tečie pramenná.

Dinosaury sú dávno passé – Bohovia prišli na scénu:Netvorov tvoria v zemskom kvase, Pastieri stáda poženú…

Adam: -Nielen jablkom je človek živý… Strom poznania priniesol s plodmi aj jablko sváru. Čím prízemnejší človek, tým viac chodí s hlavou v oblakoch.

Dryády šantia po poľane, Tancujú boso po tráve. Klokocú v riečke vlnky ranné, Motýle hýria ihravé.

V družine loví ArtemidySyringa, dcéra Ladona. Na chlapa vzhliadnuť jej sa bridí, Čo ako by sa navoňal.

Na cestách, a či kdesi v lesePožiadal Hermés Dryopé.Semienko lásky v Nymfe vzkriesne, Miminko v brušku zakope…

Delí ich stena aj ich spája – Nachodia v kútku štrbinu. Jednou sú dušou obidvaja, Ku stienke keď sa privinú.