Drahoslav Mika

Spočíva mesto na Eufrate,
Visuté kvitnú záhrady, 
Osvietia Bábel lúče zlaté,
Na vežu Boh sa zahľadí. 

Kvitne sad Semiramidy.
S jazykom jazyk pletie sa.
Ľudské kam oko nedovidí, 
Modria sa Božie nebesá. 

Vrie život, čoby v kotle voda, 
Láska sa z Bablu netratí, 
Ľúbosti človek rád sa oddá
Chudobný aj ten bohatý. 

Ulici v jednej vo dvoch domoch
Nažívajú si susedia. 
Nechýba nič im na ich stoloch, 
Spolu si večer posedia.

Delí ich stienka tenká iba, 
Čujú, kde čo sa navarí.
Pred láskou nikto neuhýba, 
Zaihrá úsmev na tvári:

Tešia sa jedni, tešia druhí – 
Hlásia sa deti o život.
Pyramom jeden rod sa hrdí, 
Thisbe je druhých lásky plod. 

Na radosť rastú dietky milé, 
Cudzie sa oko popasie. 
Pošantia, trávia spolu chvíle, 
Detský smiech v dvoroch nehasne. 

Z deťúreniec sa kľujú deti
Rodičom milšie pokladu.
Po roku rok, deň po dni letí, 
Zrie šuhaj devu na mladú.

Thisbina tvár sa zarumená

Thisbina tvár sa zarumená,
Srdiečko v nej sa rozbúši.
Opantá láska milé žieňa, 
Pyramos je v tom po uši. 

Nemôže mrk sa dočkať zory, 
Uzreli by sa odnova. 
Ľúbostné verše Pyram smolí,
Vtiera sa doba medová.

Málinko už len, a sú svoji, 
S rukávom ruka lahodí. 
Eridy duch však sváry strojí, 
Priskoro myslieť na hody. 

Spomenie otec zabudnuté…
Druhý sa otec pripojí…
Zo svadby schádza spola púte, 
Sadajú straky na koly…

Thisbe

Zatvoria jedni pred druhými
Na štyri dvere západy. 
Nechápu mladí, čo sa činí…
Milencov Erós nezradí…

-Nijaké reči! Žiadne strety! –
Otcovské znejú zákazy. 
Rodina druhú oklebetí, 
Rodina druhú urazí…

Podhodí Eris taľafatku – 
Človek, čo hlúpy, naletí. 
Druhému jeden na oplátku
Na šťastie siaha – na deti!

Lásku svár ale neuhasí.
Ľúbia sa mladí potutme. 
Tichúčko šepcú do tmy hlasy, 
Vyznania izba ututle. 

(Semiramida – historická postava, kráľovná v Babylone,
Bábel – iný názov pre Babylon,
Eris / Erida – bohyňa sváru)

miesto činu – Babylon

D r a g o     05/062013