Drahoslav Mika

Na cestách, a či kdesi v lese
Požiadal Hermés Dryopé.
Semienko lásky v Nymfe vzkriesne, 
Miminko v brušku zakope…

Teší sa mama, teší tato, 
Teší sa Olymp na Boha…
Zaškrípe Moiram kolovrátok:
Javí sa svetu – mátoha! 

Chlpaté telo, rožky kozy, 
Zdobia mu nohy ratice…
Úbohá Drya až sa zhrozí:
-Pochádzal žeby z opice..?

Lepeší tahet ozlomkrky – 
Od syna matka uniká:
-Zavýjať môže spolu s vlkmi!
Kde je Pán, vzniká panika… 

Necíti Hermés žiadnu hanbu:
-Chlpánik malý, veď je môj..!
Na Olymp s synom spolu zájdu, 
Pochváliť chce sa stoj čo stoj.

Koluje v žilách mládenčeka
Božích po predkoch Božia krv.
Píja nech nektár miesto mlieka.
Z ohníka stúpa k nebu kúr.

Uprie zrak Zeus na to čudo, 
Bavia sa na ňom Olympskí.
Tvári sa posol Bohov hrdo, 
Mladého ale zneistí.

Nechápe Bôža, čo sa deje, 
Veselý smiech ho vystraší.
Na Olympe sa neohreje – 
Uteká, len sa zapráši.

Prichýli Pána Arkádia, 
Bohom sa stáva lesov, stád…
Z rúk Dia úrad Boží prijal.
Pásava ovce, kozy rád… 

V ústraní žije, osamote.
Apollón vše sa pristaví. 
Pán v lese nie je kolom v plote, 
Rytierom smutnej postavy.

Zaúča Foiba do veštenia – 
Čoskoro Delfy preslávi.
Ustúpiť musí doba temna – 
Človečí tvor je zvedavý.

Zvedá rád, čo mu Osud nesie, 
Blahodať akú, aký trest,
Vyhnúť či dá sa tŕnnej ceste, 
Údel svoj za čo musí niesť. 

Podedí každý hriechov fúru, 
Hromadu vlastných nasúka. 
Pritlačí až ho Osud k múru, 
Múdrosti ťahá z klobúka.

Pastieri s ním sú kamaráti, 
Večery trávia pospolu, 
Ovečku nájde, ak sa stratí, 
Nevyhne ak sa výmoľu. 

Človeku zla by neučinil, 
Žartík mu ale vykoná – 
Vláka ho temnej do húštiny, 
Blúdi chlap kolom dokola…

Siahnuť si nedá na siestu, 
Nestrpí, keď mu kradnú sny – 
Narobí kriku, škreku, vresku, 
Na celý svet sa rozbesní…

Doľahnú k ušiam hlasy, piesne, 
Ružový svet sa otvorí – 
Opité vínom žienky lesné, 
Siléni, tvo- i netvory…

Vzdávajú úctu bohu vína, 
Nesie sa lesom: -Évoé!
Boží mok peplos rozopína, 
Vybláznia vždy sa do vôle…

Dionýs leje, čaše plní…
S potechou Pán sa pripája. 
Scapkaný boh je na výslní, 
Mámia ho Nymfy do raja. 

Opojný nápoj láske žičí, 
Ševelí šíp sa Eróta. 
Tají sa jarosť vo viniči
Záhadná, chcená, neskrotná…

(Moiry – bohyne osudu, Sudičky, 
Panika – výraz sa naozaj odvodzuje od mena boha Pán.
Vyvolával ju v prírode, na bojiskách ju vnášal do radov
nepriateľa, čím pomáhal Grékom víťaziť, 
Arkádia – krajina na strednom Peloponéze,
Foibos – doslova: Žiarivý, iné meno boha Apollóna, 
Évoé – výkrik na počesť boha vína Dionýsa (Bakcha),

D r a g o     06/2013