Drahoslav Mika

Dorástol v tele, dospel v duchu.
Maii sa, mamke, privraví:
-Prežiť chcem život plný vzruchu, 
Stačilo hier a zábavy. 

Vezmem sám osud do rúk stroho, 
Na Olymp pôjdem k Diovi, 
Zapíše nech ma medzi Bohov, 
Úlohy pre mňa hotoví. 

-Prihamuj, synku, čo ťa nemá!
Drobné je božstvo Plejáda – 
Stratená ihla v kope sena. 
Takých tam nikto nehľadá.

-Nepojmú ak ma k stolu svojmu, 
Zosnujem bandu zbojníkov.
S Olympom zvediem svätú vojnu…
-Bodaj by si to zakríkol!

-Dajako bolo, bude dáko, 
V hlave mám toho viac než dosť.
-Viem, že si chytrák nad chytrákov, 
Necudzia ti je žiadna cnosť. 

-Ľudí som poznal, Bohov spoznám, 
Viem, čo je dobré a čo zlé.
Mlsal som dosiaľ nápoj z hrozna,
Nektáru včuľ sa napijem!

-Keď je tak – bohuporúčenô!
Žehnám ti, synku. Stúpaj, choď! 
Nepoškvrň Boha čestné meno – 
Si predsa môj a Diov plod. 

Opúšťa Hermés rodné kraje, 
Arkádske lesy, lúčavy, 
Prírodu krásy neskonalej, 
Stáda pásť už ho nebaví. 

Vykročí pravou, slnko v drieku.
Vo vlnách vše sa osvieži, 
Ukrýva hlavu od úpeku, 
Nestraší nech mu vo veži. 

Zdoláva vleklé prte, cesty,
Húštinami sa prediera. 
Nefela chmáry v nebi kreslí, 
Naďabí chvíľmo na zviera. 

Olympu zdiaľky kynie, máva, 
Mytikas láska modrú báň. 
Skaliská čnejú sprava, zľava. 
Roztvorí náruč dokorán

Zeus, keď uzrie svoje dietko:
-Prichodíš, chlapče, práve včas!
V žilách máš íchor Božích predkov – 
Vítaj a sadaj medzi nás! 

Do teba nádej, Hermés, lejem, 
Hlavu máš zdravú, údy tiež. 
Roboty štyri habadeje – 
Leňošiť u mňa nebudeš!

Hermés a Zeus

-Nedočkavosťou, otče, horím. 
Bohom aj ľuďom ku chasnu
Pokorím diaľky, moria, hory, 
Na nebi hviezdy nezhasnú…

-Pomaly, synu, nie tak zhurta. 
Boh sa nám náhliť nevelí.
Známy si lišiak, šibal, furták, 
Mazaný, ľstivý, veselý…

Uviesť ťa musím do úradu – 
Prideliť rezort, úlohy…
Plnú moc spísať pre Helladu –
Pre živých aj pre nebohých. 

Berly sa ujmi, drahý synu, 
Za zvestca budeš Božích správ.
Pentle sa biele žezlom vinú, 
Schlácholiť môžu každý svár. 

Petasos prijmi povrch hlavy, 
Hodí sa širák v páľave. 
Héliov lúč je dotieravý.
Sandále patria k výbave: 

Obúvaj krpce s peruťami 
Do Sveta i do Zásvetia. 
Poletíš, kam ťa Osud zmámi – 
Sandále samé poletia. 

Prijíma Hermés atribúty – 
Širáčik, žezlo, bačkory.
Odetý je aj zaobutý.
Hadov dvoch v hniezde vysnorí:

Zápasia na smrť skudné zmije, 
Žerú sa vzájom od jedu.
Okolo hada had sa vije, 
Nohy k nim Herma privedú. 

Zabodne berlu medzi plazy – 
Strnú im telá v tíšave. 
Ovinú žezlo o tri razy, 
Prilipnú navždy ku hlave. 

-Pozhovej, Hermo, nie tak znáhla, –
Pozrie mu Zeus do očí. – 
Po srde haďom zem sa zľahla, 
Múdro si s nimi zatočil. 

Veľa je tvorov bez patrónov – 
Tebe ich vrúčim v ochranu. 
Rázcestia budú tvojim domom, 
Bárskde ťa vetry zavanú. 

Pomáhaj tomu, komu treba, 
Odmeňuj Dobro, karhaj Zlo.
Vychutnaj Božiu kôrku chleba – 
Svet – to je jedno divadlo.

Pútnikom bývaj naporúdzi – 
Opatruj stopy, kolesá, 
Z bludby ich vyveď, ak sú v núdzi, 
Na duchu nik nech neklesá. 

Doprevaď Duše nebožtíkov, 
Hádovi zaklop na dvere.
Dbaj, aby nikto neunikol. 
Cháron si Tiene preberie. 

Rečníkov sleduj pri prejave – 
Vážia nech slovo po slove, 
Čistú nech myseľ nosia v hlave, 
Vyhodia, čo je jalové. 

Napomôž Múzam – rýmy, rytmy
Básnikom vlievaj do čreva,
Porojčia nech si Luny v prítmí, 
Lásku nech poet ospieva. 

Pri zrode stávaj vynálezov – 
Rozum nech stále ševelí. 
Do tajov hudby sám si vliezol, 
Z ťapajov neraz vystrelil. 

Zlodejmi sa to tu priam hmýri – 
Kradoši, kmíni, oplani…
Namiesto drachmy plať im štyri, 
Šklbe sa ľahko na dani. 

Bankári, kupci, úradníci, 
Úžera, podvod, klamstvo, lesť…
Zošalel švindeľ v makovici – 
Nectí si zlodej vlastnú česť!

Kradnúť ich nauč, jak sa patrí – 
Prosták im stále naletí.
Vie svoje Olymp, vedia Tatry. 
Nelapia nech sa do sietí.

-Ďakujem, otče. Už sa teším. 
Vtipnej mám kaše stále dosť.
Poletím kam, či pôjdem peši, 
Od Bohov k ľuďom vedie Most. 

Nadelím všetkým zásluh podľa, 
Nad Mostom budem verne bdieť.
K patrónom ľudia nech sa modlia! 
Spolu nám patrí tento svet.

Hébé, Hermés, Héfaistos, Dionýsos, Apollón, Áres, Pluto, Poseidón, Zeus, Artemis, Pallas-Aténa / Héraklés, Afrodita, Eros, Héra

(Nektár – Boží nápoj nesmrteľnosti,
Nefela – bohyňa oblakov, 
Mytikas – najvyššia hora Olympu, 2917 m n.m. 
Íchor – Božia krv, 
Pentle – stuhy, 
Petasos – klobúk, 
Rázcestia budú tvojim domom – sochy Herma stáli o.i. na križovatkách ciest ako míľniky, ukazovatele smeru,
Hádes – boh Zásvetia i Zásvetie samo, 
Cháron – starec – prievozník Duší nebohých z tohoto sveta do Zásvetia, 
Tiene – Duše nebohých v Zásvetí sa menia na Tiene)

D r a g o      2406/12072013