Drahoslav Mika

Hovoria jedni, vravia iní – 
Mohlo sa stať i tak, i tak…
Nezbedný jazyk prská sliny, 
Počúva ucho, vidí zrak…

Od seba Héra samodruhá, 
Z bedra si syna porodí.
Kyslú tvár nad ním Zeus strúha, 
Už sú si rovní na body – 

Porodil sám zo seba dcéru – 
Athénu, dieťa Múdrosti.
Neráta sa to za neveru, 
A tak sa veľmi nezlostí. 

Trkocú iné neveriaci:
-Povila Héra od Dia
Malého Boha na matraci. 
Olympom plač sa ozýva.

Sudičky strnú pred dverami.
Vykúpu nymfy Boží plod. 
Nakojiť dieťa kážu mravy.
Mamkine mliečko príde vhod. 

Na peľasť kladú Héfaista
(Batoľa takto – po mene…)
Zdesí sa Héra, hrôzou výska..!
Kŕmiť sa dieťa neberie.

Chudučký, chylý, neduživý, 
Spod kože bledej trčí kosť, 
Škaredý v tvári, v nohách krivý…
Nevezme mať ho na milosť.

Takáto hanba v rode Bohov..!
Porúčenô buď Osudu – 
Olympskí modrou pod oblohou
Na čudo čumieť nebudú!

Vleje si do rúk srdné sily – 
Nechcené dieťa odhodí!
Na konci sveta synak milý
Dopadne strmhlav do vody. 

Pozerá dcéra Ókeana, 
Počúva dcéra Nérea – 
Eurynomé sa špliecha zrána, 
Thetida vodu načiera.

-Voľačo čľuplo celkom blízo – 
Neryba ani nezviera… 
-Vynoril sa a zase zmizol…
-Batoľa som v ňom videla…

Náhlia sa nymfy: -Rýchlo! -Rýchlo! 
Zachrániť musia najdúša!
Z úst do úst dýchnuť… More stíchlo… 
Detský vzlyk ticho narúša.

Nakŕmia dietko, pomojkajú…
Jaskyňu more schováva 
Egeja na dne celkom skraju – 
Pod vodu, potom doľava… 

Domovom sa mu stáva spyla, 
Bábäcím hniezdom záchrany. 
Kŕmi ho mliečkom jedna víla, 
Kúpe ho druhá vo vani. 

Privyká chlapä živlu vody. 
Priberá, rastie do sily. 
Učenie Bohom neuškodí, 
Nepoľavuje v úsilí. 

Oheň mu vonia, sršné iskry, 
Radosťou srdce zaplače. 
Kladivo v ruke zaňho myslí – 
Bez práce nie sú koláče! 

Nečinne Héfaist neobsedí. 
Zaslúži si svoj chlieb a soľ. 
Jednostaj kríva… Stále bledý…
Vykuje šperk či vojnú zbroj…

Preletia roky ako vtáky, 
Deväť ich prešlo od rodu.
Zvedavosť začne chlapca trápiť, 
Tajomstvo jeho pôvodu. 

Dovejú vetry zvesti kusé, 
Pošepnú, kto je jeho mať, 
Z Olympu ako letieť musel
Pre krívajúci handicap!

-Tak teda takto, mamka drahá…
Odtrhla si ma od hrude?!
Otec sa ku mne priznať váhal?!
Pesničku vám ja zahudiem..!

(Héfaistos / Héfaist – čítaj Héfest, kvôli rytmu využívam aj túto formu mena, boh ohňa, remeselníkov, najmä kováčov, v Ríme Vulkán,
Porodil sám od seba dcéru – Athéna vyskočila z Diovej hlavy dospelá a v plnej zbroji, 
Podrobnejšie pozri blog Attika pred antikou, časť Zrodenie Athény, 
Eurynomé – dcéra titána Ókeana, morská bohyňa, podľa jednej verzie matka krásnych charitiek, 
Thetis / Thetida – morská bohyňa, matka hrdinu Achillea,
Spyla aj spela – jaskyňa) 

D r a g o     07/082013
.
Héfaistos – umouněný bůh