Drahoslav Mika

Nespáva Héfaist, kutí čosi –
Nákova, oheň, kladivo…
Rozdáva Osud tajné lósy, 
Nadelí mnohým nakrivo. 

Uhlíky, kliešte, ducie mechy…
Kuje sa kreslo pre Héru – 
Nasladlá pomsta za jej hriechy – 
Za materinskú neveru!

Nápadmi srší jeho hlava, 
Vymýšľa v kresle záludy.
Pritiahne, zbrúsi, ponapráva…
V železe život prebudí. 

Kladivo klepe po nákove, 
Nedáva rukám oddychu. 
Diovi kuje žezlo nové, 
Bohyniam šperky pre pýchu.

Prijíma Arés nové zbrane, 
Poseidón ťažké trojzuby…
Každému, čo mu popristane. 
Prezenty zlatom obrúbi.

Majstrom je Héfaist v každom kove, 
Čadenú sadzou máva tvár.
A keď je kreslo nahotove, 
Pošle ho matke ako dar. 

Nevidel Olymp klenot krajší, 
Podľahnú ženské závisti. 
Kráľovná v ňom sa usalaší…
V opierke niečo zapiští…

Pohne sa čosi, hrkne, vrzne – 
Bohyňu stolec uchytí. 
Na tvárach všetkých úsmev mrzne – 
Prirástol trón jej ku riti…

Očami gúli, aj sa hanbí…
Drží ju kreslo ako kliešť. 
Nepozná Olymp také srandy – 
Boh za hriech ťarchu musí niesť..(?!)

Probuje Arés silou zbrane, 
Lapá sa Zeus fínesu…
Kreslo je stále nepoddajné. 
Chýry sa ľuďom donesú…

Zatlo sa kreslo čoby šelma…
Spomenie Héra na syna. 
Šlú k nemu rýchlo posla Herma. 
Kráľovnú stolec omína…
……………………………………….

-Zdravý buď, bratku! Vlastnú matku
Vydávaš na smiech pranieru! 
-Žeby mal Olymp pamäť krátku? 
Trest za hriech šitý na mieru! 

-Odpúšťať máme vinovatým!
-V odpustkoch vždy sa tají zlo!
-Stalo sa… Už sa neodvráti…
-Keby to aspoň pomohlo…

-Olymp ťa volá. Slovo Dia! 
Nech nám tam Héra nezhynie.
-Rodička moja drahá, milá…
Nelezte viac mi do vyhne!!!

Odchodí Hermés… Neúspešne…
Nepôjde Héfaist po vôli…
………………………………………..
Nesú sa z lesa mainád piesne, 
Omamný nápoj hlaholí…

Dionýs vedie suitu jarú – 
Satyri, ženy, siléni…
Prilipnú pery ku poháru, 
Stretnutie s bratom ocení. 

Vinárnik zvedá, čo a ako, 
U Bohov čo je nového…
Použiť treba vínny nápoj –
Z mehla sa stane nemehlo! 

Naplní mechy – jeden, druhý…
Kúpať sa môžu vo víne…
Uchopí vrecia za popruhy. 
Tváriac sa detsky nevinne

Dionýs vstúpi do kováčne – 
Vychváli kovy, kladivá,
Bronzové čipky jemné, vláčne…
-To už hej! Márnosť šedivá..!

Zlaté máš ruky, bratku milý, 
Dokážeš to, čo iní nie.
Tajomstvo poznáš zlatej žily…
Nalejem vína? -Prečo nie?

Nalieva Dion, plní čaše.
-Na tvoje tvrdé mozole!
-Na tvoje vínne sampaše! 
-Na pekné ženy! -Na holé..!

Nálada stúpa, vínko hreje, 
Na chromé pijú kolená. 
Vždy smutný Boh sa pousmeje – 
Vie Dion, čo to znamená…

Dopili prvý. Po ňom druhý…
Vylogali aj tretí mech…
-Nerušte moje vínne kruhy..!
Neriediť víno že je hriech?

Zakväcká hlava, oťažieva, 
Hypnos sa náhle vynára. 
Dionýs ťahá z chlieva zviera – 
Héfaistovho somára.

Priopiť brata sa mu ráta. 
Osla sa nikto nepýta. 
Pribuchne vietor vyhne vráta, 
Prepletá somár kopytá… 

Nepustí Hypnos Héfaista. 
Na osle vrecom udretý
Leží a pod nos čosi drísta…
(Zlý príklad Boha pre deti!)

Olympu dôjdu, kam už inam?
Pozerá osol po tróne. 
Spoznáva Héra svojho syna, 
Privraví sa mu pokorne:

-Odpusť mi, synu, moju vinu – 
Najkulpejšiu zo všetkých kúlp…
Škaredosť bola za príčinu – 
Kolená krivé, samý  chĺp… 

-Škaredší čím je, tým je krajší – 
Šacovať tak sa musí chlap!
Zmažem ti čiarku na rováši. 
Chceš, či nie – ty si moja mať! 

Čarovným prútom čoby švihol – 
Kreslo sa naraz uvoľní. 
Popravka žiada chladné pivo!
Matka aj syn sú spokojní. 

Paláce stavia na Olympe
Bohyniam, Bohom, pre seba. 
Nemôže za to, že je kripeľ. 
Z mrzákov smiať sa netreba! 

(Arés – boh vojny, v Ríme Mars,
Poseidón – boh mora, v Ríme Neptún,
Hermés – polyfunkčný boh, tu vo funkcii posla bohov, v Ríme Merkúr, 
Dionýsos – boh vína, v Ríme Bakchus, 
Hermés a Dionýsos sú Héfaistovi bratmi po otcovi – Diovi,  
Arés je mu bratom po oboch rodičoch,
Mainády – ženy v sprievode Dionýsa, milovníčky vína a vecí súvisiacich, v Ríme bakchantky,
Satyri, Siléni – poloľudské – polozvieracie tvory s capími nohami, ušami…patrili do sprievodu Dionýsa,
Hypnos – boh spánku, spánok,
Kulpa / culpa – vina (lat.)

D r a g o     07/082013
.
Гефест и Афродита

Řečtí bohové – Olympská dvanáctka