Rozľahlé pláne Thessálie,
Špliechajú vlny na mori,
Kentaurí národ v lesoch žije,
V oblohe vtáča švitorí.
Keby kráľ Triops vedel predom,
Erysichthón že, jeho syn,
Preslávi raz sa hladom – smädom,
Nikdy by ho bol nepovil.
Odišiel Triops do Zásvetia,
Erysicht na trón usadá.
Nedobré chýry o ňom letia:
Povaha horšia od hada!
Olympských Bohov haní, tupí,
Nikoho z nich si neuctí.
Beda, kde vládne tupec hlúpy!
Pribúda hriechu na tucty…
Nemyslí nikdy na obetu,
Na oltár nie je zvedavý.
Priviesť chce Bohov na diétu.
Hýrivé dáva zábavy.
Nemyslí človek namyslený.
Darebný kráľ je nadmieru.
Potomka chce, a tak sa žení.
Tešiť sa môže na dcéru.
……………………………………
Vyrastie Mnéstra v švárnu devu,
Poseidón sa jej prizerá,
Zamiluje sa do jej spevu,
Pozýva do vĺn Egeja…
Milenci šantia pri pobreží,
Objímajú sa do zory.
Netušia šťastní, že čas letí.
Láska ich do vĺn ponorí.
……………………………………….
Rúha sa, hreší Erysichthón,
Olympu vše sa zastrája.
V nehodnej hlave rozum vyschol,
Chýlia sa ľudia od kráľa…
Nedobre bol sa vyspal hádam.
Otrokov zvolá zarána.
Najväčší topor v dome hľadá
A hneď sa ním aj oháňa.
Do hája ženie bojných sluhov,
Popredku sám sa pechorí.
Každý by sluha radšej uhol,
Nemusel keby do hory.
Démétre háj je zasvätený,
Svätý je v háji každý strom.
Bohyňa plodnosť dáva zemi,
Roľník je pod jej patrónom.
Mohutný dub si vladár zvolí,
Žaluďmi strom sa girlandí.
-Posvätné nechaj na pokoji!
Príbytkom strom je dryády! –
Varovným hlasom zaznie zhora.
Výstrahu chlap však nevníma.
-Dryáda… Drobná krehká stvora…
Čoby hneď sama Bohyňa
V korune jeho prebývala!
Čo ma je po jej svätosti?!
Vytneme zaraz velikána!
V háji sa ticho rozhostí…
Vyjaví sa im Božia kňažka
(Démétra je to v prestroji.)
Dryáda v dube vzdychne sťažka.
Pred žricou kráľ sa nekorí.
Zasršia zlobou jeho oči.
Sekeru podá sluhovi.
Vzoprie sa otrok kráľskej moci:
-Nemôžem…, -sticha vysloví…
-Slúchať má otrok bez výhrady! –
Erysicht tasí z pošvy zbroj.
Krvavej dá ho do parády –
Večný ho pošle na pokoj…
-Stihne ťa za to Božia kara! –
Zdvihne prst kňažka hrozivo.
-Zmizni mi z oči, baba stará,
Lebo ti siahnem na život!
Sekeru berie, búcha, seká,
Zatína ostrím do stromu.
Rinie sa z kmeňa krvi rieka…
V korunách nymfy zastonú…
Dryáda v bôli úpie, kvíli…
Uniká život z dubiny.
Vyvalí dub sa do doliny,
Umiera nymfa bez viny…
Posledný výdych slová nesie:
-Erysicht, nech si prekliaty!!!
Vydal si život smrti v lese –
Démétra ti to odplatí!
Vyliala krv sa, dub je mŕtvy.
Otrokom kráľ sa vysmeje.
Pohľadom čeľaď svoju škrtí:
-Hodí sa drevo na dvere!
Smeje sa, slová v ústach kriví:
-Polená kozub oteplia.
Nemusím báť sa tuhej zimy.
(Odchýlil dvere do pekla..!)
Dryáda – stromová nymfa (víla), duša stromu. Kto vyťal strom bez príčiny, zabil jeho dryádu. Ostatné nymfy sa mu kruto pomstili.
Žrica – kňažka,
Celá debata | RSS tejto debaty