Vysníval som si devu Evu,
Ja šiel som ta a ona sem.
Zaľúbil som sa do jej spevu.
Splnil by som jej každý sen,
Keby si so mnou dala rande
Za hviezdnej noci na poli,
Alebo niekde na verande.
Do tmy by som nás ponoril.
Osloviť by ma mohla – Adam.
Siahala by mi na rebro.
Z rebierok rebrík k srdcu skladám,
Tešiac sa lásky na žriedlo.
Rebrá sú dávno ohlodané –
Ostré má zuby majster Čas.
Natiahnem k Eve holé dlane –
Uviažme Lásku na reťaz,
Hýčkajme ju jak v klietke zviera,
Z priviazu nech nám nezbeží.
Pot Láske z čela poutieram.
Pobeží koník v manéži.
A kým ja tuto bájne snívam,
Odvialo Evu ktovie kam…
V Edene bola Láska krivá.
Bez lásky láska je len klam.
Oprel ma Osud Evin o sud.
O sudy Evy nestoja.
Utieram z čela Lásky rosu.
Eva je moja – nemoja.
(Nehodiace sa prečiarknite)
Jablká rátam v rajskom sade –
Červené vždy ma navnadí.
Chodíme nahí po záhrade…
S hadom sa Eva ohadí.
Hady sú múdre, Evy krásne.
Večná je túžba po Hriechu.
Rozplýva sen sa – svieca hasne.
Lezieme s Evou na strechu…
Venujem mojej skalnej čitateľke spod Zobora
Evičke S., ktorá sa v týchto jesenných dňoch dožíva
ďalšieho výročia svojho narodenia.
D r a g o 19082013
Mikabáčik, tak takéto rýmovanie ...
Celá debata | RSS tejto debaty