Démétra a Persefóna (2) – Únos

 
Miluje Déma svoje dieťa.
V údolí Nýsai v jaskyni
Radosťou dcérke očká svietia, 
Ústočka ani maliny.
 
Tancujú nymfy, Koré s nimi, 
Spievanie ušiam lahodí.
Siahajú panny na kvetiny, 
Ponoria nôžky do vody.
 
Oslní krásou Persefóna, 
Šťastím mrie, kto ju uzrieť smie. 
Nýsajská niva medom vonia, 
Blažený život v rajskom sne. 
 
Utrhnú kvietok z kratochvíle, 
Tmolia sa devy po lúke, 
Roznežnia duše roztomilé, 
Hélios z mraku vykukne.
 
Vzdiali sa Koré od plejády, 
Samoty do sa domotá.
Na biely kvietok smrti hľadí,
Netuší, čo je Ničota. 
 
Utrhne púpä, privoniava
K smutnému kvietku Narkissa.
Mdlobou sa krúti deve hlava, 
Chmúri sa nebo na Nýsai.
 
Rozľahne hrom sa. Strnie deva.
Na nive zem sa otvára.
Pohonič vraných hrozne zreval, 
Natiahne ruky z kočiara,
 
Uchopí panny jemné telo, 
Do koča si ju vovalí.
Brániť sa dievča neuspelo, 
Vydalo výkrik zúfalý…
 
Kyané únos pobadala –
Uzrela kočiar zastrený.
Preliala slzy nymfa malá, 
Splynula s vodou v prameni. 
 
Netušia iné, čo sa deje, 
Zaľahne zem sa po koči.
Slzičky ronia beznádeje.
Démétra dcéru nezočí.
……………………………..
 
Márne sa pýta, darmo hľadá, 
Nechápe matka, čo sa tu…
Smútok sa do jej srdca vkladá,
Nevidí dcéru usmiatu…
 
Putuje, volá, do nôh padá, 
U dobrých ľudí prezvedá.
Pastieri pásli blízko stáda… 
Plecami krčia, nevedia…
 
Putuje matka po krajine, 
Putuje dlhých deväť dní,
Nepije, neje, nespočinie, 
Život má polozasnený. 
 
Nevníma stromom, kríkom, trávam, 
Neschodí dcéra z pamäti, 
Putuje žena nepoznaná, 
Dievčí smiech ku nej doletí.
 
Pri vode hrá sa mladá chasa, 
Naháňa pestré motýle. 
Matkino srdce bolesť drása
Vidinou šťastné na chvíle. 
 
K prameňu dôjde, Sa ich pýta…
Odpoveď ide povedľa.
Zostáva tajna neodkrytá, 
Nevedia ani susedia, 
 
V dohľade mesto Eleusína. 
Dotkne sa slnko obzoru
Neznámu palác pod krov prijal, 
Usadzá kráľ ju ku stolu. 
 –
(Déma = Démétra,
Nýsai – údolie alebo oblasť v Attike neďaleko Megary pri Sarónskom zálive, 
Niektoré varianty prenášajú miesto únosu na Sicíliu, 
Koré – iné meno pre Persefónu (v Ríme Próserpina), doslova dievča, dcéra,
Kvietok smrti – narcis. O jeho pôvode v blogu Šum Egejského mora – Narkissos ,
Kyané – jediná nymfa,ktorá bola svedkyňou únosu Persefóny, 
Eleusína – mesto 22 km Z od Athén, povestné svojimi mystériami na počesť Démétry a Persefóny)
 
D r a g o       09/2013
.

Obchádzky

01.08.2026

Stretávam sa len sám so sebou Ľudia sa kamsi podeli Živý je človek nielen chlebom Povoľká rád si v posteli . Jeden sa zašil, druhým šije Iný sa iným vyhýba Teší sa ďalší na promile Neučí nik sa na chybách . Život má svoju gramatiku Aj svoju vlastnú algebru Ťahá nás guláš ku kotlíku Zazerá šofér na zebru . Dva plus dva môže byť aj [...]

V tom Dobrom Slova Zmysle

30.07.2026

Premýšľam v dobrom slova zmysle Čo nie je dobré, to je zlé? Uhorky chrumem sladkokyslé Premieňam rožky na brezle .

Pacho pod Vŕbou

28.07.2026

Smútia vŕby, vodu mútia Zelenými slzami Blbnú ľudia do zhlúpnutia Páchateľ je neznámy .

Drahoslav Mika

fejtóny, aforizmy, básničky

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,656
Celková čítanosť: 7647931x
Priemerná čítanosť článkov: 2879x

Autor blogu

Archív