Večer, keď sa otvárajú Duše
23. decembra 2013 05:10,
Prečítané 6 720x,
Drahoslav Mika,
V DUŠE PODSVETÍ
Samé sa píšu v Nebi básne –
V hviezde sa slovo ligoce.
Rozožnú verše svetlo jasné,
Prizdobia čarom Vianoce.
Tichúčko, jemný vánok čoby,
Nebo nám dvierka odchýli.
Vymetie zo sŕdc stopy zloby,
Pojmeme hviezdy za víly.
Rozochvejú sa struny lýry,
Zavanie teplom Domova.
Z pohára Lásky víly pili,
Zaiskrí šťastím podkova.
Do Duše nám sa Pokoj vlúdi,
Sonáta Srdce rozneží.
Vhostí sa Dobro medzi Ľudí,
Fanfára zaznie na veži.
Čaromoc v sebe Večer tají,
V oku sa Hviezda trblieta.
Mudrci idú… Traja králi…
Božie sa pozrieť na Dieťa.
D r a g o XII/2013
..
23.01.2026
Svieť, Mesiačik, svieť Nesmiem, čo smiem smieť Čo smie jeden, nesmie iný Ušiel rozum na prázdniny .
21.01.2026
Nielen inteligentné, už ani hlúpe bytosti z Vesmíru sa s nami nechcú kontaktovať. . Medicína napreduje tak rýchlo, že pred ňou nestačíme utekať. .
19.01.2026
Príroda sa nezbláznila Len človeku neverí Zrkadlo nám nastavila A odvracia údery . Zúfalo sa Matka bráni Voľakto tu nemyslí Plynie život rozháraný Od tuposti odvislý . Príroda sa svojho drží Kým sa rozum nepohne Na predpeklí svet sa przní Platia besi za ohne . Úbohá sa v kŕčoch zmieta Zvráskavela na tvári Samozvaní majstri sveta Tlačia [...]
nech sa tie priania splnia :-) ...
Veľmi by som si priala,aby sa nám ...
Celá debata | RSS tejto debaty