Večer, keď sa otvárajú Duše

 
Samé sa píšu v Nebi básne – 
V hviezde sa slovo ligoce.
Rozožnú verše svetlo jasné,
Prizdobia čarom Vianoce. 
 
Tichúčko, jemný vánok čoby, 
Nebo nám dvierka odchýli.
Vymetie zo sŕdc stopy zloby, 
Pojmeme hviezdy za víly. 
 
Rozochvejú sa struny lýry, 
Zavanie teplom Domova. 
Z pohára Lásky víly pili, 
Zaiskrí šťastím podkova.
 
Do Duše nám sa Pokoj vlúdi, 
Sonáta Srdce rozneží. 
Vhostí sa Dobro medzi Ľudí, 
Fanfára zaznie na veži. 
 
Čaromoc v sebe Večer tají, 
V oku sa Hviezda trblieta.
Mudrci idú… Traja králi…
Božie sa pozrieť na Dieťa.
 
 
D r a g o     XII/2013
 
 .
.

Bez Rúna

24.07.2026

Plavím sa za rúnom zlatým Po vodách aj po súši Tuším sa mi hlava kláti Kde ho hľadať – netuším .

Kaktus 36

22.07.2026

Je rozdiel, či vás niekto očarúva alebo očúrava. Človek – najhorší priateľ človeka. .

Kaktus 35

20.07.2026

Ak budeme žiť pre iných, kto bude žiť pre nás? Nie všetci kradnú. Niektorí na to majú ľudí. .

Drahoslav Mika

fejtóny, aforizmy, básničky

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,652
Celková čítanosť: 7628858x
Priemerná čítanosť článkov: 2877x

Autor blogu

Archív