Nadáva Hádes na pomery.
-Obrali muža o ženu!
Celý svet sa mi teraz škerí!
Nadišla doba na zmenu.
Démétra ale neustúpi.
Potiahne každý za svoje.
Na slovo zas je Zeus skúpy…
-Démétra zem ak nezorie
Do štrajku ak by Hádes vstúpil…
Zavarujbože..! Teda ja…
Povedia ľudia, že sme hlúpi…
Išli by všetci do hája..!
Momos vtom čoby spadol z neba.
Diovi múdro poradí:
-Ukojiť oboch žiadzu treba.
Démétre poliať záhrady…
Hádovi pomôcť v roli muža –
Manžel je predsa zákonný.
Nevesta ako smutná ruža…
Každému prideľ jeho dni!
-Striebornú drachmu stojí rada! –
Udrie sa Zeus po čele.
Riešenie našiel, ktoré hľadal.
Z hlúposti daň sa neberie.
-Tretinu roka Persefóna
Pobudne s Hádom v Zásvetí.
Vo veciach Duší bude konať.
Ak chcú, nech myslia na deti.
S Démétrou strávi dve tretiny,
Nech sa ňou matka nasladí.
Dohliadať môže na kvetiny,
Plodia nech ľudské záhrady.
Podvolia sa mu zúčastnení,
Zavládne pokoj v Hellade.
Dva razy za rok čas sa zmení,
Hádes nech panny nekradne.
……………………………………..
Héraklés vojde do hádovne
(Prichádza vziať si Kerbera.)
Spod skaly trčia nohy rovné,
Pozerá, čo to za zvera…
Odvalí skalu z Askalatha.
Žaloded darmo uniká.
Démétra zas mu zradu zráta –
Učiní z neho – kuvika!
Schytal aj Hádes od Hérakla,
Keď sa to bolo zomlelo.
Kuviká kuvik, kráka krakľa…
Utŕžil ranu na telo.
Vyráža z Hádu zlatá kára
S vranými koňmi pri oji.
Peón je Bohom za lekára,
Nech teda ranu vyhojí.
Očarí Mentu kočiar zlatý,
Milenú dcéru Kokytu.
Pred šarmom nymfy Hád sa kláti –
Nebolo Kory keby tu…
Pohľadom Menta Háda vábi,
Spod pepla vnady odhalí.
-Z prvých sa škrabov nevystrábil..! –
Manželku úškľab napáli:
Vrhne sa k Mente rovno z voza –
Sokyňu na smrť doškriabe.
Pochytí Háda z ženy hrôza…
Po Mente čo tam… po babe…
Rozbrýzla krv sa, zem sa škvrní,
Nastáva ticho, obľava…
Vyrastá z krvi medzi tŕním
Pre dušu mäta voňavá.
………………………………………..
Rovnako čas nám dodnes letí,
Nič na tom Zeus nemení.
Teší sa v lete Koré z kvetín,
Nudí sa Hádes bez ženy.
Príroda žije nazeleno,
Zarobí roľník na chleba.
Švitoria vtáčky, vonia seno,
Bohyne ľudia velebia.
Bóreás nesie vetry chladu,
Zakúria ľudia v kozube.
Odovzdá leto zime vládu,
Do jari nech tu pobudne.
Odložia stromy letné šaty,
Chiona snehu naloží.
So žienkou Hádes čas si kráti,
Trasú sa mriavky na koži.
–
(Momos – boh hlúposti, podrobnejšie v predošlom blogu Momos,
Kerberos – trojhlavý Hádov pes v Zásvetí, podrobnejšie o Héráklovej misii v Zásvetí
v rovnomennom blogu – Héraklés 27 – V Zásvetí,
Héraklés – najväčší hrdina gréckych mýtov,
Peón – lekár olympských Bohov
Chiona – snežná bohyňa, sneh
Kókytos – jedna zo zásvetných riek,
Menta – zásvetná nymfa, premenená na mätu piepornú (mentol),
Menta – zásvetná nymfa, premenená na mätu piepornú (mentol),
Bóreás – severný vietor)
D r a g o 0709/15092013
–
–
Démétra – bohyňa plodnosti, zeme a roľníctva
Persefóna – bohyňa Zásvetia
Celá debata | RSS tejto debaty