Z jedného sveta dva sú svety –
Hellespont more obmýva,
Nad vodou kŕdeľ čajok letí,
Európe máva Ázia.
K sebe sa túlia z nepamäti,
Žijú tu ľudia, žijú tam.
Najednak obom slnko svieti,
Vnára sa do vĺn kormorán.
Povíja matka v Seste dcéru,
Šťastný je otec ako nik.
Do prstov Moiry nite berú,
Dieťatko vydá prvý krik.
Kolísku hojdá Afrodita –
Obdarí dietko do krásy.
Za kňažku chrámu si ju pýta –
Až príde čas, sa ohlási.
……………………………………..
Vyrastie z plienok malá Héró,
Bohyne dar sa vychváli.
Okrúhli jej sa detské telo…
Dospieva v devu pomaly…
Ľúbia ju ľudia v malom meste
Na konci – kraji Európy.
Roznežnia dušu ľúbe piesne,
Dobro sa v srdci uchopí.
Milučká ani kvietok v poli –
Nevädze v očkách, v líčkach mak…
Do tváre pohľad dušu hojí,
Leje sa svetlo na súmrak.
Šuhajci márne hľadia na ňu –
Potiahnu koniec za kratší.
Afrodita si pýta pannu,
A tak ich Héró rozpráši.
Na krídlach čoby letia letá –
Rôčik sa… druhý pominie…
Afrodita sa rozpamätá –
Uvíta dievča nevinné.
Obetí v chráme, lampy páli,
O Lásku prosí pre ľudí.
Bohyňa žehná mladé páry,
Erós sa pri nej nenudí.
Posvätný ohník udržiava –
Plápolá Láska odveká.
Vstupuje Erós v svoje práva
Zasiahnúc srdce človeka.
Navečer chrám sa uzatvorí,
Prebýva kňažka vo veži.
Šplechocú vlnky pod ňou v mori,
S pestúnkou len sa poneží.
………………………………………..
Šíri sa povesť o jej kráse,
Šepkajú ľudia v Abyde –
Ázie palmy vietor kmáše,
Bohyne sviatok nadíde.
Leándros tiež ju uzrieť túži,
Blahoslovenej krásy kvet.
Šalejú po nej mladí muži,
Pre Lásku hodní žiť aj mrieť,
Mládenec rúči, smelý, krásny…
Iné je počuť, iné zrieť.
Perlia sa slová barda v básni,
Poznáme to už naspamäť…
Čistotu žrica zachováva,
Uslúži verne Bohyni.
Sama si líha, sama spáva,
Vo dne je opäť v svätyni.
………………………………..
Od rána Deň je Afrodity.
Náhlia sa ľudia ku chrámu.
Laándros šancu do rúk chytí,
Predstava spávať nedá mu…
Pútnikov roj sa poneviera,
Napĺňa chrám sa prosbami.
Modlitby spája v Lásku viera.
Leándros tíško pozdraví…
Odvetí Héró navlas sticha.
Vzájomne zrú si do očí.
Od šťastia chlapec sotva dýcha,
Okolo svet sa zatočí…
Srdiečko Héró búši-búši…
Rumeň jej líčka rozpáli.
Plápolá plameň Lásky v duši,
Leje sa telom pomaly…
Popasie oči Afrodita:
Hodí sa k sebe šumný pár.
Na Lásku nádej mladým svitá,
Odhalil Erós pravú tvár.
Na prvý pohľad zaľúbení…
Druhého Láske netreba.
V duchu sa panna v ženu mení,
Siedmeho letí do neba…
V duchu sa chlapec mužom stáva –
Do neba bránu otvára.
Trasú sa pery – oči vravia,
Z jedného pijú pohára.
Žičí im v Láske Afrodita –
Neminie strela nikdy cieľ.
……………………………….
Čaša je ale nedopitá –
Na kňažku siahnuť – kto by smel??!
Nešípia ľudia, čo sa stalo,
Netušia milí rodičia,
Ako sa klbko zamotalo.
Sudičky nahlas nekričia.
Leándros jej sa dotkne dlane,
Láska mu takto napovie.
Neblahý vietor chrámom vanie,
Vyrieknu ústa devy: -Nie…
-Ľúbim ťa…, -chlapcov hlas sa trasie.
-Ja teba tiež, no nedá sa…
-Bozkať chcem ústa tvoje slastné…
-Nebudú priať nám Nebesá…
-Bez teba umriem, Láska moja…
-Nám proti pôjdu otec, mať…
-V srdci sa jazvy nezahoja…
-Nemôže kňažka si ťa vziať..!
(Žičí ich Láske Afrodita,
Nikto to ale nevníma…)
-Pred svetom ľúbosť bude skrytá!
-Nech stane sa, čo stať sa má… –
Privrevšia oči vzdychne Héró.
Svet sa jej v hlave pomúti…
Keby nie Erós zlatou strelou,
Minuli by sa na púti.
-Vo veži žijem na pobreží,
Lámu sa vlny o skaly.
Zavanie vánok vše tam svieži,
Čo večer fakľu zapálim…
-Čo večer teda od Abydu,
Nykta keď závoj rozvíja,
Na nebi hviezdy prvé vyjdú,
Seléna nájde Endyia…,
Poplávam k tebe, Láska moja,
Majáku pôjdem oproti..!
-Čo večer pery nám sa spoja
Pod rúškom Božej samoty…
………………………………………
Predlhá chvíľa do večera.
Leándros čo deň od rána
Očami maják v diaľke meria,
Clivotu z duše odháňa.
Ukladá tieň sa na odpočin,
Zaihrá úsmev na tvári.
Do mokrej vlny šuhaj skočí,
Svetielko v diali zažiari.
V ústrety šťastiu svojmu pláva,
Čaká ho milá, kýžená…
Zažatou lampou do tmy máva,
Afrodita im požehná…
……………………………………..
Mladá sa Láska neunaví:
Čo večer ta – čo ráno späť
Úžinu cez sa šuhaj plaví,
Iskierke nedá dohorieť.
Vyzerá Héró,..Túžbou planie…
Na veži lampu rozožne.
Šťastím je s milým milovanie.
Prekoná Láska nemožné.
Minula jar sa, po nej leto,
Vetriská dujú v jeseni.
Boreás do vĺn búrku vmietol,
Búrené more zapení.
Milého milá odhovára:
-Vyčkajme jari v pokoji…
Spod mora čnejú ostré bralá…
-Morským sa Bohom pokloním…
Leándra príboj neodradí,
Nemáta čierna mrákava.
Na druhom brehu milej vnady…
Vnorí sa do vĺn, popláva…
Hodia ho vlny nazad k pláži
A potom zas a ešte raz.
Zo všetkých síl sa milý snaží,
Mámi ho k sebe Lásky hlas.
Drží sa svetla brežnej veže
Pod vlnou a zas na vlne.
Na druhom brehu Héró strežie.
Boreás vtom sa rozbujnie –
Zaduje lampu… V ríši Háda
Nebývavalo tmavšej tmy.
Zmorený k milej cestu hľadá,
Hrozný sa živel rozbesní.
V obave Héró márne volá –
Nedôjdu slová do uší.
Pohltí nádej hukot mora,
Príboj vĺn hlások prehluší.
Tratí sa sila mocných svalov,
Nevidno do tmy ani zbla.
Lovec už duší vyšiel na lov.
Mládenec vzdať sa nehodlá.
Netuší, ako breh je blízko –
Už iba dva – tri dohmaty…
Tresnú ho vlny o skalisko,
Vetrisko ho tam rozmláti.
Chladom sa Héró trasie, čaká…
Ružová Éós zazorí…
Umrelo svetlo od majáka,
Mŕtvo je pred ňou na mori.
Nadarmo hľadí ku Abydu,
Pred slnkom oči zatieni.
Utíchnu vlny, poodídu,
Dohudie more, dopení…
Pobadá telo na pobreží.
Nôžkami, biedna, preberá…
S nádejou v srdci k nemu beží…
Neverí… Stojí… Pozerá…
Siné sú ústa, telo chladné…
Slzička očká zakalí…
Milého smrť jej neukradne…
Zablúdi pohľad na skaly…
Nahor sa Héró vytrmáca,
Vrhá sa smrti v ústrety.
Z dievčieho tielka dych sa stráca…
…………………………………………..
V objatí klopú v Zásvetí…
(Hellespont – dn. Dardanely,
Sestos – mestečko na európskom brehu Dardanel,
Abydos – mestečko na ázijskom brehu Dardanel,
Moiry – grécke Sudičky,
Žrica – kňažka božstva,
Nykta – bohyňa noci, Noc,
Seléna – bohyňa Mesiaca, Mesiac, Luna,
Endyia – skrátené meno Endymia, kvôli rytmu.
Boreás – severný vietor, Severák,
Éós / Eóna – bohyňa rannej zory, Auróra.)
V roku 1820 anglický romantický básnik zaľúbený do Grécka lord G. Byron,
preplával po Leándrovej trase, aby na vlastnej koži skúsil, aké to mal Leándros.
Odvtedy sa plávanie cez úžinu pre zamilovaných mladých mužov stalo tradíciou.
Vzdialenosť je asi 1300 m.
D r a g o 20/28092013
Celá debata | RSS tejto debaty