Eleuzína / Ελευσισ / Ελευσινα / Eleusis / Eleusina / … existujú aj iné prepisy názvu mesta v gréckej Attike v Sarónskom zálive, vzdialeného asi 18 km na SZ od centra Athén.
Mystériá sú tajné iniciačné rituály (obrady) zasvätené božstvám, ktoré cyklicky a periodicky prekonávajú smrť, odchádzajú do zásvetia, aby sa odtiaľ po čase vrátili späť do sveta živých.
Slovo mystériá je pravdepodobne odvodené od starogréckeho slova myein = zatváram, konkrétnejšie – zatváram oči, uzatváram sa pred vonkajším svetom.
Cudzinci nesmeli poznať pravé mená miestnych bohov, ani spôsob, akým sa uctievajú. Mystovia (zasvätení do mystérií) pod hrozbou trestu (údajne trestu smrti) nesmeli nezasväteným vyzradiť ani ústne ani písomne nič z toho, čo sa týkalo iniciácie ani samotného obradu zasvätenia. Iniciácia spájala človeka s bohom až po nesmrteľnosť.
Zasvätený mohol byť každý (muž, žena, slobodný, otrok), podmienkou bolo ovládanie gréckeho jazyka a účastník nesmel byť poškvrnený vraždou.
Najznámejšími mystériami gréckeho staroveku boli bezpochyby Eleuzínske mystériá, ktoré podľa niektorých údajov pretrvali asi 2000 rokov, podľa iných niečo nad 1000 rokov, kým Eleuzínu roku 396 nevyvrátil gótsky kráľ Alarich. Podľa iného zdroja Mystériá zakázal rímsky cisár Theodosius I. Veľký r. 362 v rámci boja kresťanstva proti pohanstvu. Založenie Mystérií sa kladie do doby mykénskej, teda okolo roku 1500 pr.n.l.
Eleuzínske mystériá sa zakladajú na mýte o gréckej bohyni poľnohospodárstva, plodnosti a úrody Démétér (Demetra, v Ríme Ceres), ktorá pri hľadaní svojej stratenej dcéry Persefóny (v Ríme Proserpina) prichádza do Eleuzíny. Tu naučí kráľovského syna Triptolema pestovať obilie. Z Persefóny unesenej bohom zásvetia Hádom, sa stáva jeho manželka a zásvetná bohyňa. Demetra vymôže u Najvyššieho Dia, že jej dcéra žije časť roka vo svete živých (keď príroda klíči, rozvíja sa, prináša plody) a časť roka v ríši mŕtvych (keď je príroda na zimnom odpočinku). Ide teda o striedanie ročných období – cyklické umieranie a vzkriesenie. (Podrobne som sa tejto téme venoval na blogu v „seriáli“ Démétra a Persefóna.)
Existovali tzv. malé mystériá, ktorých sa smeli zúčastniť všetci, a veľké mystériá, ktorých sa smeli zúčastniť iba zasvätenci – mystovia. Malé mystériá pripadali na dnešný február a konali sa pri athénskej Azre, veľké pripadali na dnešný september a trvali 9 dní.
Mystériá mali 3 stupne:
1. myésis – zasvätenie
2. teleté – naplnenie
3. epopteia – očité svedectvo
Pravdepodobne sa jednalo o trojité zjavenie.
-Uistenie, že Persefóna porodila v ohni božské dieťa Aeóna
-Blaženú víziu samotnej panny
-Víziu o pšeničnom klase ako prísľub nového života
V prvý deň sa po Svätej ceste z Eleuzíny do Athénskeho Eleuzínia (chrám Démetry pri Akropole) prenášali posvätné predmety.
Na druhý deň hierofanti (kňazi) vyhlásili začiatok obradov.
Tretí deň sa začali ceremónie v Athénach.
Štvrtý deň sa zúčastnení rituálne očisťovali umývaním v mori pri Falerone (prirodzený prístav Athén) a obetovali prasa (každý účastník) v Eleuzíniu. (Pastier svíň bol svedkom únosu Persefóny Hádom.)
Na piaty deň svätá procesia sa vydala na cestu z Kerameikos (athénska hrnčiarska štvrť s cintorínom). Každý úsek cesty symbolizoval nejakú časť príbehu Démétry a Presefóny (podobne ako pri kresťanskej kalvárii – krížovej ceste).
V šiesty deň kráčala procesia po Svätej ceste do Eleuzíny. Na určených miestach účastníci vykrikovali neslušné výrazy na počesť Jamby, slúžky, ktorá jediná rozosmiala Démetru v Eleuzíne, kde oplakávala svoju dcéru, a taktiež vykrikovali meno boha Iakcha (jedno z mien boha vína Dionýza), ktorý sa v tomto prípade považoval za syna Démetry alebo Persefóny: „Iakch´ó Iakche!“
V sprievode sa niesli napodobeniny ľudských genitálií a sôch zobrazujúcich súložiace páry, čo bolo symbolom úrodnosti pôdy. Pri studničkách sa účastníci umývali pred vstupom do posvätného okrsku. Ten sa nachádzal vo vnútri mestských hradieb.
Siedmy deň bol príchod do Eleuzíny v znamení pôstu (na znak súcitu so žialiacou bohyňou). Pôst sa končil vypitím nápoja kikeon (z jačmeňa a mäty), ktorý vypila Démetra v dome eleuzínskeho kráľa Kelea namiesto červeného vína.
Na ôsmy deň sa dialo to, čo bolo pred nezasvätenými utajené. Hierofanti prichádzali do Telesteriónu (chrám Démetry). Tu uzreli posvätné relikvie. V dnešnej Eleuzíne môžeme vidieť Telestérion vo fragmentoch, podobne ako štvrť Kerameikos v Athénach. Zachovali sa dve propylaje (brány), ostatky Démetrinho chrámu a studňa Kallichoros.
Telesterión mohol pojať v záverečnom období až 4000 účastníkov mystérií.
Z nejakých anonymných zápisov vraj unikla informácia o tom, že v Telesterióne mali mystovia vidiny. Vidiny boli sprevádzané telesnými reakciami – studený pot po celom tele, strach, trasenie svalov. Potom sa v záplave bieleho svetla dostavila vízia. Nikto z účastníkov o nej nesmel nič zverejniť, vraveli iba to, že také niečo ľudské oči ešte nevideli. Vedci pripisujú vyvolanie vidiny halucinogénnym hubám, ktoré boli pridané do nápoja kikeon. Údajne jeden básnik vyhlásil, že videl začiatok a koniec života, že predstavujú Jedno. Vo svetelnom stĺpe sa spojili Nebo a Zem. Súčasťou mystérií bolo pravdepodobne ukázanie nadmerne veľkého klasu obilia, ktorý symbolizuje bohyňu Démetru. Tajomstvom Eleuzínskych mystérií je teda symbolické Znovuzrodenie. Persefóna, podobne ako jar, sa každý rok vracia zo Zásvetia do sveta živých, kde sa stretáva so svojou Matkou (Príroda), aby ho na jeseň opätovne opustila.
…Po vykonaní tajných obradov, zasvätenia, o ktorých sú iba domienky, čo sa tam asi mohlo diať, nasledovala veľká oslava a hostina, ktorá trvala celú noc, bola spojená s tancami a zábavou. Tancovalo sa na poli a bohyniam bol obetovaný býk. Tance boli zasvätené aj bohu vína Dionýsovi / Iakchovi.
Na deviaty deň sa uctievali mŕtvi. Prevracali sa pritom zvláštne nádoby, určené iba na tento účel.
Uprostred Telesteriónu sa nachádzal Anaktoron („palác“, neveľká miestnosť z kameňa, kam mali prístup iba kňazi a kde sa uchovávali posvätné predmety.)
Väčšia časť obradov nebola nikdy písomne zaznamenaná. To, čo sa o nich tvrdí, je len predmetom domienok a špekulácií.
Účastníci Mystérií sa delili na 4 kategórie:
1. žreci / žrice (kňazi, kňažky) a hierofanti
2. zasväcovaní do tajomstiev prvýkrát.
3. tí, ktorí sa už na Mystériách zúčastnili predtým najmenej jedenkrát
4. tí, ktorí boli vo veľkej miere zasvätení do najväčších tajomstiev Démetry, volali sa epoptovia. .
D r a g o XII/2013
.
.
This is the Kerameikos in Athens.
Celá debata | RSS tejto debaty