Kapitola osemnásta,
v ktorej si Dafnis a Chloé
navzájom sľubujú večnú Lásku.
Domov sa dajú, noc už sadá,
Zlejú sa kozy s ovcami.
V polotme ruka ruku hľadá,
Lúčenie bozky vymámi.
Zrieknu sa: -Zajtra do brieždenia!
Čím skorej nech sú pospolu.
Túžoby celú noc ich plienia.
………………………………………….
Náhlia sa ránom k výmoľu.
Pozdravia nymfy, potom Pána.
Mlčky ich prijmú idoly.
Životom lúka rozjasaná
Píšťalke hneď sa podvolí.
Umierní pastier bujné stáda.
Navzájom zrú si do očí.
Objíma, bozká, snorí, hľadá…
Opäť ich Erós vytočí –
.
Túlia sa k sebe v triaške tela,
Uľahnú na zem v objatí…
Vzplanula Láska, zase stlela,
Chrbtom sa ku nim obráti.
z filmu Дафнис и Хлоя
Povzdychnú, vstanú, sedia, jedia,
Prilejú mlieko do vína…
Minul sa Erós tesne vedľa.
Srdiečka Láska omína…
Povedú sýti reči hladné,
Preberú staré povery
O tom, že plameň Lásky chladne,
Milený milej neverí…
Planuli šťastím v čistej viere –
Odrazu svet je naruby!
Nedá sa ľúbiť v nedôvere.
Pod sosnou Dafnis prisľúbi –
Poboží sa pri soche Boha,
Hodným byť lásky Chloinej.
S ním iba aby šťastná bola,
Nedumať nikdy o inej!
Kľaje sa Chloé pred nymfami
(Prísaha musí svedkov mať)
S Dafnidom verne v milovaní
Spolu žiť – spolu umierať!
Spečatia bozkom sľuby oba.
Za rúčku vyjdú z jaskyne.
Vraví sa, krv že nie je voda,
Nevlaží čo sa, uhynie.
Domyslí čosi dievčia hlava…
Po sľuboch svár sa ponoví.
Červíček dušu nahlodáva:
-Dával si slovo Pánovi…
Bez viny nie je chlpáň smilný –
Syringe kým sa zaliečal,
Na Pytis tiež mu tiekli sliny,
Boreásove na dievča,
Túlava rád sa s dryádami,
Po chuti prídu mainady…
Nový sľub Chloé z chlapca mámi –
Pri stáde – že ju nezradí!
Bohom je koza, ovca, krava…
Takto ich vidia pastieri.
Mlieko aj kožu, syr im dáva.
Dafnis sa teda zaverí
Na kozu, čo ho odkojila,
Na mlieka plné vemená.
Nalieha naňho jeho milá –
Neveru sľubom zažehná.
z filmu Дафнис и Хлоя
-Pokľaj sa, že mi nedáš zbohom,
Nepozrieš nikdy na inú!
Dotkni sa, Dafnis, kozích rohov,
Na Chloé myslí nevinnú!
Vernou ti budem bezvýhradne.
Tebe len, Dafnis, patriť chcem.
Bez teba tvoja Chloé schradne.
Pokryje nech ma čierna zem,
prehreším ak sa tebe vôči –
Znenáviď ma a zabi ma,
tak ako vlka na úbočí,
zadrhne keď nám barana.
Ponoví Dafnis dané sľuby –
Verí sa medzi kozami,
nikdy že Chloé nerozľúbi,
nikdy ho iná nezmámi.
Podrží za chvost vodcu stáda,
kozičku za roh potrime.
-Neveru, -riekne, -keby zbadal,
nie Chloé – seba zabije!
……………………………………..
dryády – stromové nymfy
mainady – ženy, vyznávačky boha vína Dionýsa, neodmysliteľné v jeho sprievode
D r a g o /podľa Longa/
jeseň 2013 – zima 2014
Úžasný text !!!!! Nádherné obrázky... ...
Celá debata | RSS tejto debaty