Kapitola tridsiata deviata,
v ktorej sa Chloé lúči s dedinskou
idylou a rodina odchádza do Mytilény.
.
.
.Podelí Chloé Bohom dary –
Píšťalu, kožu, tanistru,
Nádojom plní gbelík starý,
Odleje mliečka na misku.-
V jaskyni vleje do potoka –
Ďakuje Bohom Prírody –
Tu sa jej prvá Láska dotkla,
Tuto ju ktosi pohodil…
Tuto si telá omývali –
Chveli sa ani osiky,
Venčeky vili, nymfám hrali,
Kryli sa nahí za kríky.
Lúči sa s lúkou, odoberá,
Rmútia sa ovce na tráve…
Zármutku ruka hrdlo zviera,
Slzičky kanú jagavé.
Modlí sa k nymfám po uliatbe,
O pomoc prosí idoly,
Dovedú nech ju k rovnej svadbe –
Nerovní aby neboli.
Pomôžu nech jej pri hľadaní,
Odhalia, kde má korene,
Odkiaľ kam vedú čiary v dlani –
Koho si Dafnis zoberie..?
………………………………………
Stačilo osláv na vidieku,
Dalo si panstvo do nosa.
Získali syna, rúču dievku…
Radi sa páni honosia.
Čaká ich mesto Mytiléna,
Nádherný palác, priatelia…
Časy sa… s nimi ľudia… menia.
Balením sluhov poveria.
Dryovi, Nape žičí šťastie –
Tritisíc drachiem dal im pán.
Peniažkov v dome kôpka rastie –
Výkupné im už Dafnis dal…
Úrody polu viníc, polí
Od pána Lamón prijíma,
Záprahy štyri – býky, voly –
Pastierov hneď mu najíma,
Dostáva celú koziu čriedu,
S Myrtalou spolu slobodu.
Vyženú z domu svojho biedu,
Užívať môžu pohodu.
Dôjsť môžu, ak chcú, na návštevu –
Ku mladým starí, k starým mlaď.
Do vína sa im slzy lejú.
Tratí sa v lese vozov rad.
Tratia sa mladí do neznáma –
Prvýkrát idú do mesta.
Predbieha konvoj dobrá fáma –
Idú pán, syn aj nevesta!
Ťahajú kone, klušú iné,
Lesmi sa cesta kľukatí.
Dedinu minú po dedine,
Sprevádza Pán ich rohatý.
Dorazia za tmy, Luna svieti.
Mesto spí, iba stráže bdia,
Nebodaj kmína keby stretli.
Zopár slov s nimi prehodia.
Zmeravie Dafnis, Chloé váha…
Obidvoch Astip posmelí –
Zaželá v novej vlasti blaha.
Ďakujú otcu, materi.
Pousnú raz-dva od únavy.
Čoskoro svitne nový deň.
Nijaké ovce, kozy, kravy…
Do okna Luna vrhá tieň.
………………………………..
Zvedelo mesto o novosti,
Hmýri sa národ na rínku.
Prijíma palác prvých hostí,
Nalejú vína výpivku…
Prichodia prví, druhí, tretí…
Snoria sa vážne osoby –
Zvedajú, aké, čo za deti,
Kto im to palác prizdobí?
Rodičom prajú k deťom blaha,
Smotánka krásu vychváli.
Po novom slove básnik siaha,
Leje sa rumeň do tvárí.
S Klearou ženy poklebetia.
Velebia čaro dievčiny.
Patrilo komu milé dieťa?
Pohodil kto ju v jaskyni?
Podobu nemá s nikým v tvári…
Prijali by ju za dcéru…
Tajomstvo rodu dušu kvári.
Všetečné sú až nadmieru.
……………………………………
D r a g o /podľa Longa/
jeseň 2013 – zima 2014
Celá debata | RSS tejto debaty