Ješeň
26. septembra 2014 05:15,
Prečítané 3 956x,
Drahoslav Mika,
ozorovske džveredelko
Jak Adam i Eva v raju
Stoja hole stromi.
Ftački od nas odľitaju,
Z molhi ľudze chori.
Bandurki už pozbirani,
Repa vikopana.
Duje viter na šarkaňi,
Dzeci von vihaňa.
Ľisce na žem opadalo
Fšeľijakej farbi.
U ľece nas slunko hralo,
Teraz še nas haňbi.
Zo šľivkoch še vari ľekvar,
Paľi samohonka ,
Šverboguza davno zmekla,
Babske ľeto vonka.
Obľikaju chustki čarne
Zachripnute vrani.
U ješeňi šicko starňe,
Ješeň ňecigaňi.
Pripožňi še slunko zrana,
Večar skorej zajdze.
Priroda je zmaľovana
A miš dziru najdze.
Pred chižami krizantini,
Fircik hrozna viši.
Odložiľi dzivki mini,
No i tak še hriši.
Kvitňe ľubosc ňeľem v mesce,
I valal še ľubi.
Bul bi glupi, chto bi ňechcel,
Ket truba zatrubi.
Bocani už odľeceľi,
Ta bac še ňetreba.
Chto še z druhim ňepodzeľi,
Ňezasluži chľeba.
Malý slovník veľkoozorovčiny
—————————————–
Molha – hmla
Šverboguza – šípka
Chustka – šatka
Dzira – diera
Krizantini – chryzantémy
Fircik – strapec
D r a g o 12102013
Nádherne vystihnutý čas jesene. ...
Celá debata | RSS tejto debaty