Ráno s Aurórou

16. februára 2015 05:48, Prečítané 2 933x, Drahoslav Mika, SLNCOVÝ AKORD

Vrhol som sa do náručia Zory.

Eóna ma nežne objala.

S Aurórou si bez slov pohovorím.

Priatelíme sa už od mala.

Na úsvite nach sa so mnou neží –

Purpurových krídel páperie.

Sejúc prvé lúče po manéži

Balkónom sa ku mne prederie.

Pod paplónom si ma rada podá,

Moje srdce sa jej nebráni.

Zvedeli sme, krv že nie je voda,

Rozochvejú strunu Cigáni.

Pobozká ma na zlepené oči.

S Aurórou sa ťažko objíma.

Zľahka kľavé telo pootočím,

Pod obojím božstvo prijímam.

Múdro ľudia posteľ vymysleli,

Prihútali ležmú polohu.

Po Auróre pošlem pozdrav vrelý,

Pridám veršík ako prílohu.

Cvála morský koník plavým nebom.

Máva Duša bájne vidiny.

Šarlátový oblak náhle zbledol –

S Aurórou sme na tom bez viny.

D r a g o 14052014
.

Spravodajstvo