Snívalo sa mi, že už idem…
Ovanul dych ma Thanata…
Hladil ma šelest čiernych krídel,
Rebrá aj dni mi prerátal.
.
Tichúčko – tíško za mňa zlietol.
Objal ma. Šepol: -Pôjdeme…
Persefóna ti bude tetou…
-Nepatrím ešte do zeme! –
.
Vykríknem, spomnúc na Admeta.
-Nerodia dnes sa Alkesty,
Héraklés dávno dozametal,
Pýthia v Delfách neveští…
.
-Vravia vraj čosi čiary z dlane…
Vydajú vôľu Osudu…
-Život je prelud, ktorý klame.
Zavlečie vždy ťa do prúdu.
.
Darmo sa vzpieraš – máš to márne.
Stretnú sa Duše v Zásvetí.
Narodí čo sa, to aj starne,
Doletí čo, to odletí.
.
Pozemský svet sa blýska zlatom –
Zásvetie je len o hline,
Naloží kto si vrchovato,
Pod vlastnou ťarchou zahynie.
.
Tretíkrát kohút zakikirí…
Objatie Thanat povolí…
Odklopím oko… Sú len štyri…
Alebo osem napoly…
.
D r a g o 12062014
Celá debata | RSS tejto debaty